Windstoss a Weltstar z napajedlianskej rodiny?

Nie, z widzowskej!

24.7. 2018

Doplnené 1.8. 2018

Dostihová stránka dostihy.fitmin.cz priniesla v uplynulých dňoch článok, podľa ktorého víťazi posledných dvoch ročníkov Deutsches Derby Windstoss a Weltstar pochádzajú z napajedlianskej rodiny, čo je nesprávna informácia.

Rodinu mysterióznej Kincsem v Rakúsko-Uhorsku založila z Anglicka importovaná The Mermaid (Melbourne), ktorej dcéra, víťazka Nemzeti díj a Kancadíj Water Nymph (Cotswold), je matkou Kincsem (Cambuscan).
Kincsem dala v chove tri kobyly, víťazku Deutsches Derby Budagyöngye, jej pravú sestru, víťazku maďarského St Leger a druhú z Kancadíj Ollyan-Nincs a polosestru Kincs.

Z vetvy Kincs (Doncaster) vzišlo niekoľko klasických víťazov v Rakúsko-Uhorsku, respektíve Maďarsku, ale ani zďaleka neslávila taký rozmach a úspechy, ako vetvy Budagyöngye a Ollyan-Nincs.

Vetvu Budagyöngye (Buccaneer) pripomenul víťaz 2000 Guineas, Derby a Irish Derby z roku 2012 Camelot, ale vzišli z nej napríklad aj víťazi ruského Derby Ashkhabad, Floridon, Garlem a Gzhatsk, víťazi rakúskeho Derby Morpeth, Styrian a Beregvolgy, víťazka juhoslávskeho Derby Djurdjevka, víťazi maďarského Derby Vatinius, španielskeho Derby Capelan, talianskeho Derby Oberon, ale aj víťazka anglických Oaks Polygamy, víťazka francúzskej anaógie St Leger Calandria, či víťaz slovenského St Leger Shlif.

O rozmach vetvy Ollyan-Nincs (Buccaneer) sa zaslúžil bratislavský rodák Béla Zichy z okruhu aristokratov, ktorí podľa legendy cestovali s Kincsem po Európe a uzatvárali na ňu vysoké stávky. Zichy od chovateľa a majiteľa Kincsem a Ollyan-Nincs Ernő Blaskovicha získal dcéru Ollyan-Nincs Szende (Ruperra), ktorej sa v roku 1894 narodil víťaz Trial Stakes Szentenczia (Morgan) a po ňom kobyly Tempéte (Dunure), Szemermes (Bona Vista), Szalonka (Dunure), Sesesusa (Royal Lancer), Semper Parata (Pardon) a Ruby Ray (Mindig), ktoré sa rozpŕchli do všetkých kútov monarchie aj do susedných krajín.

Z rodinných odnoží Szemermes a Ruby Ray vzišli víťazka rumunských Oaks Sfarleaza, víťaz rumunského Derby Satrap, víťaz Nemzeti Díj a Magyar Derby Kamarás, a víťazky Kancadíj a St Leger Rona a Reka, odnože však do dnešných dní neprežili, rovnako ako odnože Sesesusy a Semper Paraty.
Z odnože Szalonky pochádzajú víťazka rakúskych a maďarských Oaks Parola, víťaz juhoslávskeho Derby a St Leger Romul, a víťazka rumunských Oaks Rozica. Odnož prežila cez nemeckú kobylu Flambonette, ktorá po II. svetovej vojne zrejme ako vojnová korisť založila cez svoju dcéru Fatzeliyu rozvetvenú kabardinskú rodinu F, z ktorej pochádzajú predovšetkým výborné kobyly, napríklad ruské klasické víťazky Femina, Fonogramma, Fanta a Finka. Na našich dráhach túto odnož zastupovala dvojročná jednotková víťazka a neskôr jednotkovo umiestnená šprintérka Fialka, ktorá sa vrátila do ruského chovu.

Najúspešnejšou dcérou Ollyan-Nincs bola Tempéte, jedna zo zakladajúcich kobýl dnešného žrebčína Widzow.
Žrebčín začali koncom 19. storočia v rodinnom sídle v Kruszyne budovať bratia, prvý predseda Poľského olympijského výboru Stefan Lubomirski, znalec koní a hudobný mecenáš Wladyslaw Lubomirski, a prezident Priemyselnej banky a zakladateľ prvej poľskej leteckej továrne Stanislaw Lubomirski.
Do nákupu plemenného materiálu sa pustili v roku 1895 a v roku 1896 kúpili pozemky v tri kilometre vzdialenom Widzowe. Ročku Tempéte kúpil Wladyslaw Lubomirski v roku 1897 v Rakúsku a v tom istom roku sa chov, pozostávajúci z pätnástich kobýl a plemenníkov Carltona a The Bantherera, presťahoval z Kruszyny do Widzowa, kde bratia vybudovali špičkový žrebčín podľa vtedajších najmodernejších parametrov.

Prvým potomkom Tempéte (Dunure) bola v roku 1902 narodená kobyla Feronia (Melton), ktorá rodinu rozšírila do Ruska, kde z nej vzišli víťazi tamojšieho Derby Eten, Elfast a Apuley, a v Poľsku ju zastupuje víťaz St Leger a Veľkej varšavskej Wolarz. Z tejto časti rodiny pochádza aj voschodská Esta (Anilin), ktorá dala v chove ZD Jílové železného Esera (Lincoln) a kobylu Esej, matku jednotkového víťaza Elstryho (Coulstry) a dvojkových Espaňoly (Rookery Hill) a Es Dura (Donegal).

V roku 1903 sa Tempéte narodil víťaz poľského a tretí z ruského Derby Grom (Carlton) a v roku 1905 Gromova pravá sestra Izbica, matka žrebca Mosci Ksiaze (Sac-a-Papiera), ktorý dobehol druhý v rakúskom a nemeckom Derby, a vyhral maďarský St Leger a Grosser Preis von Baden.
Po Gromovi a Izbici dala Tempéte v roku 1906 kobylu Jasna Pani (Sac-a-Papier), víťazku Prizu reki Volgy, teda ruskej analógie Oaks, a o rok jej pravého brata Ksiaze Pana, víťaza Grosser Preis von Baden.

Knieža Wladyslaw Lubomirski, ktorý sa medzičasom stal jediným vlastníkom žrebčína a stajne, neváhal posielať svoje kone po celej Európe do dostihov aj za plemenníkmi. Výnimkou nebola ani jeho hviezda Tempéte, ktorú poslal do Napajediel za najzaujímavejším plemenníkom tej doby, za Flying Foxovým synom Gouvernantom, víťazom Poule d'Essai des Poulaines, Prix du Cadran a Grosser Preis von Baden. Z ich prvého spojenia sa v roku 1909 narodil žrebec Lom, ktorý ako dvojročiak vyhral v Newmarkete Soltykoff Stakes, čím sa stal druhým poľským a prvým Lubomirskiho víťazom v kolíske turfu. O rok neskôr Lom neuspel v 2000 Guineas, v Deutsches Derby obsadil tretie miesto a ako štvorročný vyhral v Hamburgu Jubiläums-Preis.
V roku 1912 sa Tempéte narodila Lomova pravá sestra Orsza a o rok neskôr kobyla Prawda po ďalšom synovi Flying Foxa Fils Du Ventovi, pôsobiacom v Poľsku.

Ako ukazuje dobový dokument, Wladyslaw Lubomirski prihlásil do maďarského St Leger osem koní s menami na O, medzi nimi aj Orszu.

Pre ilustráciu dobovej úrovne rakúsko-uhorského turfu výňatok z propozícií St Leger - 2800 metrov pre trojročné žrebce a kobyly, francúzske kone vylúčené, záťaž pre žrebce 56 kg, pre kobyly 54.5 kg, cena víťazovi 60 000 rakúsko-uhorských korún, za druhé miesto 8000 a za tretie 4000 K, domácemu chovateľovi víťaza prémia 3000 K. Uzávierka prihlášok do St Leger 1915 bola 15. decembra 1913 a prihlásených bolo 208 koní za zápisné 40 korún, v ďalších etapách sa platilo ešte 160 a 100 korún.

Výmenný kurz medzi rakúsko-uhorskou korunou a americkým dolárom bol v tých časoch asi 5:1, cena pre víťaza St Leger bola teda ekvivalentom 12 000 $, čo bola na tú dobu úžasná suma a to Preis des Jockey-Club, teda viedenské Derby ponúkalo pre víťaza rovných sto tisíc korún. Pre porovnanie, v Kentucky Derby 1915 získali prvé štyri kone 11 450, 2000, 1000 a 225 dolárov, niet preto divu, že v Rakúsko-Uhorsku pôsobilo množstvo zahraničných trénerov a džokejov a aj samotný Lubomirski niekoľko rokov zamestnával ako stajňovú jednotku slávneho džokeja Jimmyho Winkfielda, víťaza Kentucky Derby 1901 a 1902.

Podľa inflačnej kalkulačky víťazná cena St Leger 1915 zodpovedá dnešným 300 000 dolárom a účasť stála majiteľa dnešných 1500 dolárov, čo výrazne kontrastuje so súčastnosťou, keď najbohatší klasický dostih na území bývalého Rakúsko-Uhorska, České Derby, ponúka za štartovné 4000 dolárov víťaznú cenu 45 000 dolárov, teda za 2.6 násobok štartovného ponúka asi toľko, ako bolo pred sto rokmi v St Leger za druhé miesto, zato sa však na úkor víťaza výrazne podporuje priemernosť a dotácie získava až šesť porazených...

Ale späť k Orszi, po neúspechu v Derby už v St Leger neštartovala a s tromi menšími víťazstvami odišla do chovu, ale v tom čase už prebiehala Prvá svetová vojna a widzowský žrebčín bol evakuovaný, takže chovné kone našli útočisko v rakúsko-uhorských žrebčínoch. Orsza bola poslaná do Napajediel, kde sa jej krátko pred koncom vojny narodila dcéra Winnica.
Ani Winnica nebola na dráhe príliš úspešná, vyhrala tri malé viedenské handicapy na 1000 metrov a odišla do Nemecka, kde založila ak nie najväčšiu, tak jednu z najväčších rodín.

Winnica (Köttingbrunn) dala v nemeckom chove za 18 rokov 15 žriebät. V chove Dr. Edmunda Suckowa v Bensbergu pri Kolíne nad Rýnom dala štyri žrebce, Wilhelma Tella, 19-násobného víťaza Winkelrieda, Jan von Wertha a Wappenschilda, a tri kobyly, Mein Vielliebchen, Wokcus a Wachau.
Z tejto časti pôsobenia Winnice sa zachovala len vetva Wokcus, ktorá cez vojnovú korisť Weltachse (Oleander) a jej dcéru Bravadu (Baltic Baron) založila v ukrajinskom Onufrievskom žrebčíne životaschopnú rodinu, z ktorej dodnes pravidelne vychádzajú víťazi významných ruských a ukrajinských dostihov, napríklad víťaz ruského Derby 2005 Tsimlyansk, ale pochádzal z nej aj výborný stípler Belovodsk.

V Žrebčíne Röttgen sa Winnici postupne narodili kvalitná šprintérka Winfrida, víťaz St Leger a Grosser Preis von Baden, neskorší solídný plemenník Wahnfried, ďalej Wildpark, kobyly Waffenweihe, Waffenart a Winnipa a napokon žrebce Wälsung a Widukind.

Okrem Wahnfrieda zanechala v chove stopy Waffenweihe (Wallenstein), ktorá spolu s vyššie zmienenou Weltachse skončila v Onufrievskom žrebčíne, ale na rozdiel od Weltachse sa jej vplyv časom vytratil.

V Nemecku sa rodinu udržala cez Waffenart (Alchimist) a jej tri dcéry Wache, Wappenau a Wallonin.
Najlepšou dcérou Waffenart na dráhe aj v chove bola druhá z Preis der Diana a tretia z Deutscher Stutenpreis Wappenau (Abendfrieden), ktorá dala druhého z Union-Rennen a Deutsches Derby Waldcantera, víťaza Deutsches St Leger Wichta, a víťazku Hamburger Criterium a tretiu z Badener Meile Wildotter, ktorej dcéra Widschi vyhrala Preis des Winterfavoriten a nemeckých 1000 Guineas, odnož však prakticky vymizla a prežíva len v ostrovnom prekážkovom chove, kde z nej vzišiel víťaz Gr.1 Dedigout (Bob Back) a Listed víťazka Jennys Surprise.
Na ústupe je aj odnož Wallonin (Orator), z ktorej vzišiel víťaz nemeckých 2000 Guineas a St Leger Wauthi, zato odnož Wache prejavila výnimočnú životaschopnosť a rozšírila so po celom svete.

Zástupcovia odnože Wache (Chilone) sa dostali do Anglicka a Írska, kde má víťazku Gr.1 Nassau Stakes a tretiu z epsomských Oaks Zahrat Dubai, víťazka Prix de Psyche Welluna rozšírila rodinu do USA, vo Švédsku sa z tejto rodiny narodil víťaz tamojšieho St Leger Watson, na Novom Zélende štvrtá z novozélandských Oaks a v Gr.3 umiestnená Poste Restante.
Odnož je zastúpená aj v Španielsku, v Japonsku, v Taliansku, v Maďarsku, v Srbsku, prostredníctvom kobyly Wellamy sa nedávno vrátila do Poľska, maďarská jednotková víťazka Wiluna posunula rodinu do Chorvátska. Na Slovensku a v Česku bola neúspešne zastúpená plemenníkom Wondrasom a kobylami Well and Treat a Windira. O čosi lepšie si počína jednotková víťazka a matka piatich víťazov Wenke, na založenie rodiny to však nevyzerá.
V rodine sú aj prekážkové gény, ktoré okrem radu nemeckých víťazov prezentuje víťaz Arkle Trophy z Cheltenham Festivalu Well Chief a tiež pardubický víťaz Welldancer.

Medzi nemeckými príslušníkmi odnože Wache sú napríklad druhá z Deutsches Derby a víťazka Badener Meile a Deutscher Stutenpreis Wacholdis, víťazky nemeckých 1000 Guineas Walesiana a Well Proved, víťazi Union Rennen Wettcoup a Waltz, víťaz Preis von Europa Well Made, dvojnásobný víťaz Grosser Preis der Wirtschaft War Blade, víťazka Preis der Winterkönigin Well Spoken, tretia z Oaks d'Italia Well Minded, druhí z Goldene Peitsche Walk Over a Westorkan, víťazi rakúskeho Derby Let's Dance a Liebesbrief, v bývalom NDR bola z rodiny víťazka Derby a Oaks Wolke.

Poslední víťazi Deutsches Derby Windstoss a Weltstar pochádzajú z odnože Wache cez Walzeroperette (Orator), Well Tamed (Tamerlane), nemeckú šampiónku Well Proved (Prince Ippi), druhú z nemeckých Oaks a 1000 Guineas Well Known (Königsstuhl) a matku oboch Derby víťazov, Wellenspiel (Sternkönig), víťazku trojkového handicapu.

Podrobný pohľad do histórie ilustruje, že sa v žiadnom prípade nejedná o napajedliansku rodinu, ako hovorí nadpis článku na serveri fitmin, dokonca nemožno hovoriť ani o rodine v tom pravom chovateľskom zmysle.
Aby bolo možné hovoriť o napajedlianskej rodine a aby mohla byť Maria Baltazziová označovaná za chovateľku Orszy, musela by byť majiteľkou Tempéte, tá však prišla do Napajediel len kvôli vtedajšej plemenníckej hviezde Gouvernantovi a jej dcéra Orsza tam po dostihovej kariére našla azyl pred Východným frontom Prvej svetovej vojny. Majiteľom Tempéte a chovateľom Orszy aj jej dcéry Winnice je podľa nemeckej Plemennej knihy knieža Lubomirski, nadpis článku na serveri fitmin by teda správne mal znieť Deutsches Derby vyhral Weltstar, žrebec z widzowskej rodiny.

Doplnené 1.8. 2018

Stránka dostihy.fitmin.cz zverejnila text Ing. Pavla Viceníka, ktorý potvrdzuje vyššie uvedené, že Windstoss a Weltstar skutočne nepochádzajú z napajedlianskej rodiny.

Pre správne pochopenie pôvodného textu turf.sk si treba ujasniť terminológiu, čo je to rodina? Nebudeme sa venovať pôvodným anglickým rodinám, ale tomu čo rodina znamená v jednotlivých krajinách, do ktorých sa plnokrvník rozšíril. Definícia znie, že rodina je súbor samičích potomkov zakladateľky rodiny, zaradených do chovu, ako príslušníci rodiny sa však často označujú aj žrebce.

Rodina nevzniká nadobudnutím kobyly, ani narodením potomkov, ale až zaradením jej dcér (vnučiek, pravnučiek) do chovu.
Napajedlianskou rodinou je La Lézarde, ktorá mala v napajedlianskom chove dcéru La Legion, vnučku Latinu, pravnučky Laminu, Latinku, atď... Napajedlianskymi rodinami sú Céda, Lissy, Lyndora a ďalšie, ale nie Orsza.

Ak aj prižmúrime oko nad tým, či pôsobenie Orzsy v napajedlianskom chove a neskoršia zmena majiteľa na Mariu Baltazzi boli chovateľským zámerom s cieľom založiť rodinu, podľa článku Ing. Viceníka boli všetci jej potomkovia exportovaní a žiadne jej dcéry neboli v chove nielen v Napajedlách, ale ani inde v Česku. Orzsa žiadnu napajedliansku ani českú rodinu nezaložila.

Polemika nie je o tom, či víťazi Deutsches Derby Windstoss a Weltstar majú medzi predkami kone, ktoré pôsobili, alebo sa narodili v Žrebčíne Napajedla, to je nespochybniteľné a majú ich aj iní víťazi významných svetových dostihov. Mali by sme sa však držať roky zaužívanej terminológie, tak ako cvalu hovoríme cval, klusu hovoríme klus, žrebcovi žrebec, kobyle kobyla, mali by sme aj pojmom rodina označovať rodinu, platí teda, že Windstossa a Weltstara nemožno označiť za príslušníkov napajedlianskej rodiny, pretože žiadna taká rodina jednoducho neexistuje.