Zaala sa dostihov sezna

Projekt rekontrukcie spravodajstva zo sezny 1878 vznikol na jar 2020, v ase, ke bolo kvli epidmii coronavrusu pozastaven dostihov dianie takmer na celom svete.
Vsledky a popisy dostihov s zrekontruovan z rznych zdrojov, predovetkm z novn Sportblatt, Der Sporn, Vadsz s Versenylap, Allgemeine Sport-Zeitung a alch. Texty nie s len prekladom, obvykle s poskladan z faktov z viacerch zdrojov, ale vdy z originlnych. Pri rekontrukcii boli plne vylen zdroje z 20. a 21. storoia, ktor - ako sa ukzalo - s poznamenan neznalosou, alebo fantziou autorov a asto sa vrazne lia od faktov, publikovanch v dobovej tlai. Pod hlavnm lnkom s v niektorch prpadoch pridan vysvetlivky, vahy, i polemiky, od hlavnho textu s vak oddelen odskokom a s publikovan kurzvou.
Seril si mete stiahnu vo formte pdf.

Branislav Ondera

Zaala sa dostihov sezna

Zaala sa dostihov sezna

7. 4. 1878 Praha Na cisrskej lke na Smchove sa za prtomnosti arcivojvodu Fridricha zaala dostihov sezna. Prvm dostihom bola Damenpreis, steeplechase na 4000 metrov, ktor vyhrala kobyla Frolic grfa Zdenka Kinskho v sedle s majiteovm bratom Eugenom Kinskm. Frolic, nesca 88.5 kilogramu, vyhrala o dve dky pred 76 kilogramov nescim polokrvnm valachom barna Aehrenthala. Na alch miestach dobehli Excellenz a Tarapatte.
Eugen Kinsk vyhral aj Reiter-Club Steeple-chase na 4000 metrov, ke v sedle kobyly Mrges v majetku Zdenka Kinskho vyhral 390 zlatch s vekm nskokom pred Eroticom a tvorronm Prince Gregoireom. Alvarez spadol.
Jagdrennen, loveckej jazdy na 2400-3000 metrov, sa zastnili len dva polokrvn valachy a Mindenes grfa Esterhzyho v sedle s Fritzom Metternichom ahko porazil Marathona barna Aehrenthala.
V jedinom rovinovom dostihu, v Triennial-Stakes na 3200 metrov, sa na tart dostavila len Fida pna Veitha, ktor sa prela po drhe a zskala 900 zlatch.

Damenpreis bol vemi frekventovan dostih pre amatrov, takzvanch pnskych jazdcov a nzov sa odvjal od toho, e estn cenu darovali dmy z aristokratickch kruhov. V Damenpreis sa asto nebealo o peniaze, alebo len o mal sumy, naprklad v zmienenom dostihu zskali prv a druh k po 75 zlatch. Viac ilo o trofej, ktorou obvykle bvali cenn zlatncke vrobky. Jedna z dmskych cien, dvojkilov strieborn misa, ktor v roku 1871 vyhral Hector Baltazzi, bola v roku 2016 vydraen za 7112 .

1878: Mrges a Frolic op zvazili

Mrges a Frolic op zvazili

8. 4. 1878 Praha Druh de praskho jarnho mtingu na smchovskom zvodisku sledovali arcivojvodovia Albrecht a Fridrich, ale divkov prilo menej ako vera. Uskutonili sa tyri dostihy, z toho tri vyhrali kone grfa Zdenka Kinskho.
V Pony-Steeple-chase na 2400 metrov sa stretlo p kon a verajia vazka Mrges s Eugenom Kinskm ahko porazila valachov Alvareza, Excellenza a Solimana, a kobylu Goldelse.
Verajie vazstvo zopakovala aj Frolic, ktor v sedle so svojim majiteom Zdenkom Kinskm peknm finiom vyhrala Hack-Stakes na 2000 metrov. O dku druh dobehla Bertha, posledn skonil polokrvn Eisen.
V Preis der Moldau, Cene Vltavy na 2000 metrov pre trojron kone odchovan v echch, sa stretli len dva kone a systmom tart-cie vyhral a 625 zlatch zskal Hesperus grfa Apponyiho, v sedle s dokejom Buttersom. Tharak grfa Oktaviana Kinskho strcal na vaza dve dky.
Dramatick priebeh mal posledn a najcennej dostih mtingu, Frhjahrs Steeple-chase, Jarn steeplechase na 3200 metrov, kde sa stretli tyri kone. Vedenia sa ujali Mindenes a Erotic, nasledovan Taboritom a Prince Gregoirom. Na rskej lavici Prince Gregoire spadol na kolen, ale hne sa zdvihol a pokraoval. Na dvojitej priekope so ivm plotom spadol Erotic a Mindenes pokraoval v rchlom tempe pred Taboritom. Prince Gregoire strcal 50 dok, ale pomaly sa priblioval a kilometer pred cieom u bol dve dky za vedcim prom. Mindenes pred zverom skoil do priekopy a stratil pozciu. V zvere sa odohral vek sboj, v ktorom vazstvo a 1682 zlatch zskal Prince Gregoire grfa Zdenka Kinskho, v sedle s Hectorom Baltazzim, o nos pred Taboritom s rytmajstrom Vacanom. Mindenes po chybe ete zatoil a pod Fritzom Metternichom skonil o pol dky tret.

Pony-Steeple-chase - dostihy s nzvom Pony boli pre kone s obmedzenm vky, alebo so zaou poda vky. Propozcie tohoto kontrtneho dostihu boli: vka 136 cm - za 55 kg, za kad centimeter plus jeden kilogram, take Mrges a Alvarez s vkou 159 cm niesli 78 kg, 162-centimetrov Excellenz 81 kg, 157-centimetrov Soliman 78 kg a 151-centimetrov Goldelse 70 kg.
Prask jarn mting sa vo Viedni stretol s kritikou, pretoe z spornch dvodov bola zruen populrna Prager Stadtpreis, a mtingu sa zastnilo 18 kon, z toho len tri v dvoch tandardnch rovinovch dostihoch. Poda kritikov bolo vidie snahu organiztorov o zinscenovanie bezvznamnej zbavy pnskych jazdcov a objavila sa vaha, e prask dostihy maj n na krku a spej k rchlemu koncu.

1878: Dve vazstv Huga Henckela

Dve vazstv Huga Henckela

13. 4. 1878 opron Dostihov sezna pokraovala jarnm mtingom v oproni, kde dvakrt zvazili kone grfa Huga Henckela.
V Handicape na 1000 metrov jeho trojron kobyla Sorenza s dokejom Buttersom vyhrala o dku pred tvorronou Chre Amie, tretia a posledn skonila Niczky-leny. Sorenza pre svojho majitea zskala 1045 zlatch a alch 825 mu priniesol trojron Sabinus, ktor pod dokejom Bushbym vyhral o dve dky llamdij, ttnu cenu na 1600 metrov, kde sa po krte Rosanne predstavili len dva kone a porazenou bola Tallr grfa Pla Festeticsa.
Oba prekkov dostihy vyhrali kone v majetku rytmajstra Vacana. V Akadly-verseny Handicape, steeplechase na 4000 metrov, sa v poli iestich kon presadil druh z praskej Jarnej steeplechase Tborit s nadporukom Sllingerom, ktor po vekom boji vyhral o krk a jednu dku pred kobylami Camomile s Hectorom Baltazzim a Queen Bess s dokejom Herbertom.
V Tiszti Akadly verseny, steeplechase na 3200 metrov pre aktvnych dstojnikov raksko-uhorskej monarchie, tartovalo osem kon a ahk, dvojdkov vazstvo zskala Salvioni s nadporukom von Jkeyom.
Asszonysgok dija, Dmsku cenu na 1600 metrov, takisto vyhral nadporuk von Jkey v sedle praskho vaza Hesperusa zo stajne grfa Apponyiho. Porazenmi boli princ Esterhzy s kobylou Ocarinou a Hector Baltazzi s Der Landgrafom.

1878: Kincsem vybojovala alie vazstvo

Kincsem vybojovala alie vazstvo

22. 4. 1878 Viede Na Vekonon pondelok sa za prtomnosti lenov najvyieho dvora, arcivojvodk Marie a Christine, arcivojvodov Albrechta, Wilhelma a Rainera, korunnho princa Hannoverskho a princa Coburga zaal jarn mting vo Viedni.
Hne v prvom dostihu, v Erffnungs-Rennen na 1600 metrov o 800 zlatch, vstpila do novej sezny tvorron zverenkya Roberta Hespa Kincsem (Cambuscan), pre ktor to mala by len prechdzka. Vedenia sa ujal trojron Wild Rover grfa Festeticsa, ktor sa vlani neumiestnil, ale teraz pod dokejom Grimshawom letel 3/4 mle ako vtk. Na druhom a treom mieste boli Achilles a Kincsem, za nimi Trouville a Gondolat, ktor bola po 500 metroch zadran. Na ditancii bol Achilles porazen a rozptal sa vek sboj medzi Wild Roverom a Kincsem. Grossen Madame sa dopredu prli nechcelo, ale dokej Madden ju ostrohami presvedil a napokon zvazila o dve dky pred Wild Roverom, Achilles bol o 4 dky tret.
Dobr jarn formu op ukzala staja Huga Henckela z Rusoviec a po dvoch vazstvch zo oprone zskali zverenci Jamesa Waugha dve vazstv aj poas prvho da viedenskho mtingu.
V Donau-Rennen pre trojron kone na 986 metrov o 1000 zlatch odtartovalo es kon, ktor sa rozptlili po celej rke drhy, take sa po ditanciu nedalo rozozna kto vedie. V zvere sa vpredu objavili farby grfa Henckela a knieaa Trauttmansdorsfa, a prv miesto vybojoval vlaaj vaz piatich nemeckch dostihov, vrtane Zukunfts-Preis a Louisa Rennen, Sabinus (Salamander) s dokejom Busbym, o dku pred Rosanne s Metcalfom.
Handicap na 1600 metrov o 800 zlatch vyhral systmom tart-cie trojroiak Oroszvr (Allbrook) s Metcalfom, o pol a pol dky pred Lumpaci-Vagabundusom a Dagmar. Vaz z Prahy a oprone Hesperus vaza dlho prenasledoval, ale napokon skonil medzi porazenmi.
Pred Hurdle-Race, handicapom na 2400 metrov o 500 zlatch, vyzeral Basswelt akoby ho vytiahli z vody. Takto potiaci k neme bea prtenky na Derby-ditancii, najm v takom tempe, ak nasadil Hector Baltazzi s kobylou Lgyott, ktor si vypracovala a 20-dkov nskok. Za ou nasledovali Weidlingau a Herodes, Basswelt sa po druhom skoku prepadol na posledn miesto. Pred zverom Lgyott vystrieala prach a zaala slabn. Za poslednm skokom zatoil astnk pardubickej Grosse Steeple-Chase z predchdzajcej sezny, pron Herodes (Giles I.) zo stajne Oktavina Kinskho a pod dokejom Priorom vyhral o dve dky pred kobylou Weidlingau. Basswelt dobehol tret, Lgyott posledn, tvrt.
Pred Freudenauer Steeple-chase na 3600 metrov o 1000 zlatch sa odohrali zaujmav jazdeck presuny. Grf Metternich opustil sedlo svojej kobyly menom Gummy Puska, ktor zveril Eugenovi Kinskmu, sm sa posadil na tvorroiaka Zdenka Kinskho Prince Gregoirea, s ktorm v Prahe neuspel a vyhral tam s nm Hector Baltazzi, ktor tentokrt jazdil Queen Bess Michala Eszterhzyho.
V poli piatich kon boli zakrtko bez ance Peeler a Gummy Puska, pred zverom dvakrt zavhal Comfortabel a sboj o vazstvo sa zil na dvoch najlepch prekkovch jazdcov na kontinente, Fritza Metternicha a Hectora Baltazziho. spech napokon slvil Metternich, ktor s Prince Gregoireom (Buccaneer) vyhral o dku pred Queen Bess.

Na prbeh Kincsem sa poas desaro od jej ry nabalilo mnoho legiend, bchoriek, ale aj plnch hlpost. Poas dlhoronej glorifikcie a mnohonsobnho prerozprvania jej prbehu boli jej vkony nekriticky nadhodnoten, reere dobovej tlae vak dokazuj, e skutonos bola trochu in. Poda niektorch novodobch lnkov Kincsem nikdy nebola udret biom, opak je vak pravdou. Behvala proti najlepm koom svojej genercie, asto proti mnohonsobnm vazom a jej vazstv boli obas tvrdo vydret, ako toto na movej trati, na ktorej neskr tartovala u len raz. Jej stly jazdec Elijah Madden bol znmy tvrdm pouvanm bika a ostrh a ak tvrd bval na Kincsem sa dnes meme len domnieva, vea vak napoved, e v dobe, ke udia neboli voi zvieratm ani zaleka tak tlocitn ako dnes, vznikla karikatra, na ktorej osol, sledujci tranie Kincsem hovor: som rd, e nie som talent...

1878: Kincsem op zvazila

Kincsem op zvazila

25. 4. 1878 Viede Druh de jarnho mtingu op sledovali arcivojvodkyne Marie a Christine, arcivojvodovia Albrecht, Wilhelm a Rainer, korunn princ Hannoversk, alej vojvoda z Nassau a minister Andrssy.
Do Prater-Preis na 2000 metrov o 800 zlatch bolo prihlsench 12 kon, ale tartovali len tri. Hne po tarte sa vedenia ujala Kincsem (Cambuscan) a udvala mierne tempo. V polovici trate ju Madden zaal pobda, Kincsem zrchlila a Thorak zaal zaostva. V zvere sa poksil zatoi Oroszvr, jeho tok vak Kincsem odrazila a vyhrala o tri dky.
V Krieau-Rennen na 1600 metrov o 1000 zlatch najlepie odtartoval Wild Rover (Buccaneer), pred troma dami druh za Kincsem, ale po 50 metroch ho vo veden vystriedala La Trombe. Pri toen do roviny Wild Rover grfa Festeticsa preiel do vedenia a pod dokejom Grimshawom ahko zvazil o tri dky pred Dagmar a almi tyrmi spermi.
Vemi dobre obsaden Handicap na 2400 metrov o 1000 zlatch vyhrala systmom tart-cie tvorron kobyla grfa Pla Festeticsa, vlaajia pnsobn vazka Erzsi (Ostreger), ktor pod dokejom Grimshawom o dku odrazila tok Blankeneseho. O p dok tret dobehol trojron polobrat Kincsem Outrigger, ktor za sebou nechal vemi dobr starie kone, Bbora, niekdajieho vaza Silbernes Pferd z Berlna Basswelta a tvrtho z Norddeutsches Derby Critriuma.
V Hrden-Rennen, handicape na 3200 metrov o 500 zlatch, sa do sedla Prince Gregoirea vrtil Hector Baltazzi a po toku z druhho sledu vyhral o 10 dok pred Neuvaine a Herodesom, zvyn traja astnci boli zadran.
tvorron Prince Gregoire (Buccaneer) bol v predchdzajcej sezne trningovm kolegom Kincsem v stajni Roberta Hespa, dvakrt vyhral v Budapeti a raz v Baden-Badene, a v Preis des Jockey-Club skonil tvrt za Kinscem, Tallsom a Pfeilom. Poas zimnch honov ukzal skokansk talent a tento rok u ako zverenec Waltera Orama z Gdu v prvom praskom tarte po skokanskej chybe neuspel, ale alie tri prekkov dostihy vyhral.
Zverenm dostihom da bola Tribnen-Steeple-chase na 4800 metrov o 1000 zlatch, ktor odvodil polokrvn valach The Monk grfa Tassila Festeticsa mladieho. V cieovej rovine sa pred neho dostal Daniel s Hectorom Baltazzim, ale The Monk zabojoval a pod pnom Reynoldsom vyhral o pol dky. Za nimi dobehli kobyly Hopeful a Country Girl, Weidlingau spadla.

alm nezmyslom, ktor sa pravidelne objavuje v ivotopisoch Kincsem je tvrdenie, e jej predpisovali mamutie zae. Vina dostihov tej doby bola vypsan pre trojron a starie kone, take v jarnch mesiacoch starie kone logicky nosili o dos viac ne trojron. Aj samotn Kincsem, ke ako trojron beala v mji proti starm koom na 3200 metrov, niesla 50 kilogramov a jej dvaja star speri o 19 a 16 kilogramov viac.
Nesprvny a neodborn pohad na vec vypva z toho, e dostihov verejnos a dokonca aj mnoho dostihovch profesionlov nechpe, v om sa li vyrovnanie vekovho rozdielu od skutonej hmotnostnej vhody. Naprklad v zminenej Prater-Preis Oroszvr s penalitou 2 kg niesol 54.5 a Thorak bez penality 52.5, obaja vak boli trojron, take tvorron Kincsem nesca so tvorkilovou penalitou za 67.5 kg, im relne poskytovala vhodu dva a tyri kilogramy.

1878: Drma na dostihovej drhe!

Drma na dostihovej drhe!

28. 4. 1878 Viede Poas zverenho da mtingu bolo konene krsne jarn poasie a na dostihov drhu sa valili stovky ekvip a tisice divkov. Obsaden boli vetky sedadl a le a dostavilo sa aj niekoko lenov dvora. Sme presveden, e rovnako ako v Londne, Pari a Hamburgu, dostihy zskaj popularitu a bude uznan ich dleitos.

Divci boli svedkami obrovskej drmy v Steeple-chase na 4000 metrov o 800 zlatch, ktorej sa zastnili len dve kobyly. Od zaiatku viedla Queen Bess s Hectorom Baltazzim a s odstupom ju nasledovala Weidlingau. Na poslednom skoku Weidlingau nhle vyboila a skoila cez bariru do publika, kde spadla a vala sa medzi divkmi. Vypukla panika a krik, udia volali na lekrov a bookmakeri zaali ponka stvky na to, koko bude mtvych, ale ukzalo sa, e nielene nikto nezahynul, ale okrem modrn nebol nikto ani zranen. Krvajca Weidlingau sa vrtila na drhu a prila si po druh peniaze.
V Totalisateur-Preis na 2400 metrov o 1000 zlatch si Derby apiranti Oroszvr a Wild Rover, ktor na Jarnom mtingu zskali po jednom vazstve a jednom druhom mieste za Kincsem, zmerali sily s vlaajm najlepm raksko-uhorskm dvojroiakom, kolegyou Kincsem zo stajne trnera Roberta Hespa Altonou, vazkou piatich dostihov vrtane Erstes Criteria v Berlne a Zukunftspreis v Baden-Badene.
Po dvakrt opakovanom tarte sa Altona (Cambuscan) s Maddenom ujala vedenia a vydrala a do ciea, ke v zvere o pol dky odrazila tok Oroszvra. Tretia dobehla nepomenovan kobyla po Peonovi z Grand Duchesse, favorizovan Wild Rover sklamal poslednm, tvrtm miestom.
Najbohatm dostihom da bol Beaten-Handicap na 1600 metrov s cenou 1000 zlatch, kam bolo prihlsench a 50 kon, take sa cena pre vaza vyplhala na 1735 zlatch. Na tart sa postavilo desa kon a po mnohokrt opakovanom tarte dostih odvodil trojron Achilles, ale v zvere neodolal toku dvojice starch kon. Po vekom boji zvazil tvorron Blankenese (Peon) grfa Antona Apponyiho z Oponc pri Nitre, o pol dky pred pronm Hirnkom. Achilles skonil o dve dky tret.
Verkaufs-Rennen, predajn dostih na 968 metrov, vyhrala systmom tart-cie o 6 dok trojron kobyla Imperial (Ostreger) pna Johanna Frohnera, ale v aukcii pri vyvolvacej cene 900 zlatch nebola uroben iadna ponuka.
Welter-Stakes na 2400 metrov pre pnskych jazdcov ahko vyhral reprezentant stajne Nicolasa Esterhzyho Rudi v sedle s Aristidom Baltazzim, pred kobylou Erzsi a rebcom s modernm menom Fotograf. Armdnu Reiter-Club-SteepIe-chase na 4000 metrov zadrane vyhral rytmajster Sllinger v sedle pronho Tborita zo stajne rytmajstra Vacana.

Problmy s parkovanm a dopravnmi zpchami akosi automaticky povaujeme za novodob, z dobovch novn je ale jasn, e boli aj pred 100-150 rokmi, a mono aj vie ako dnes, ale je celkom mon, e vtedaj organiztori ich dokzali zvlda lepie ako dnen.
Poda viedenskch novn Fremden-Blatt sa 30. aprla 1865 na petralskej dostihovej drhe a v jej okol tiesnilo 50 tisc divkov - Bratislava mala vtedy 45 tisc obyvateov... Divkov zo irokho okolia vtedy neprilkali samotn dostihy, ale ich nvtevnk, vtedaj najpopulrnej Rakuan, 35-ron elegn, cisr Frantiek Jozef I., ktorho mme zafixovanho z portrtov z neskorieho obdobia ako venho, edivho stareka.
V Budapeti a vo Viedni boli 30-50 tiscov nvtevy ben a na prvch fotografich a filmoch z prelomu 19. a 20. storoia je vidie, e divci boli aj uprostred drhy. V dobe pred nstupom automobilizmu sa udia prepravovali peo, komo, alebo konskmi povozmi a komi. V roku 1865 prilo na prv dostihy sezny v Budapeti 1173 zprahov a mono pota, e v kadom boli zapriahnut jeden a dva kone, zmon nvtevnci jazdili tvorzprahmi. Ako by si dnen usporiadatelia poradili, keby na dostihy prilo takmer 1200 automobilov a s nimi takch dvetisc kon?

1878: Trial Stakes pre domceho Oroszvra

Trial Stakes pre domceho Oroszvra

4. 5. 1878 Bratislava Preporsk mting sa odohral za krsneho mjovho poasia, ktor vyuili vyie kruhy na vlet. V sobotu dopoludnia sa z Viedne po Dunaji priplavila spolonost na ele s vojvodkyou Rosou Hohenlohe, ktor sprevdzali prezident viedenskho Jockey Clubu Klmn Hunyady, vojvoda Czetwertynski mlad, grf Mikul Esterhzy, barn Viliam Kotz, barn Gustav Springer, Aristides Baltazzi, kapitn Polk, barn Trauttenberg, hotelir Frohner s manelkou a novinri Karst a Ramschak.
O niekoko hodn priiel z Viedne zvltny vlak, ktorm pricestovali vojvodovia Pl a Lajos Esterhzyovci, vojvoda Trautmannsdorff, grf Bla Csky, barn Izidor Majthnyi, Hector Baltazzi, grf Bla Esterhzy, grf Bla Czirky a pni Cavaliero a Leidersdorf.
O pol jednej dorazil expresn vlak z Budapeti, ktorm okrem inch prili grf Pl Festetics, grf Jnos Sztray, Ern Blaskovics, grf Kroly Bombelles mlad a grf Klmn Almsy.
Z preporskej spolonosti prili upan tefan Esterhzy, generl Dobay, generl Metternich, grfi Anton a Ernest Esterhzyovci, grf Rudolf Erddy, kniea Rohan, grf Bolza, z dm vojvodkya Valeria Erddy Odescalchi, vojvodkya Metternichov, barnka slena Majthnyiov, grfka Szpryov a dalie.

V prv de mtingu boli odbehnut dva ostro sledovan dostihy, Trial-Stakes a Oroszvri dij.
Na tart Trial-Stakes na 1800 metrov s cenou 2000 zlatch sa postavilo sedem kon a hne po tate nasadil Bolyg vemi ostr tempo. V prvom oblku sa vzadu pomykol ako ovldaten Old England grfa Huga Henckela a spadol tak, e sa osem a desakrt prevrtil. O dvesto siah alej mal nehodu aj vedci Bolyg, ktor vrazil do stpa, stratil rovnovhu, dokej Madden sa mu prevalil na krk a urobili kotrmelec. Po nehodch sa zdalo, e by mal vyhra rebec zo stajne Aristida Baltazziho Franzi, ktor sa vrtil z Anglicka, ale nestail na domceho Orozsvra s dokejom Bushbym, ktor vyhral o jednu dku. alie tri dky strcal tret Royal Blue princa Pla Esterhzyho, a za nm dobehli Fotograf a nepomenovan kobyla po Peonovi z Grand Duchesse.
Do Trial-Stakes bolo prihlsench 41 kon, take suma, ktor vazn Oroszvr zskal pre grfa Huga Henckela z Orozsvru (Rusovce), vzdialenho len p kilometrov od zvodiska, sa vyplhala na takmer dvojnsonok vypsanej ceny, na 3812 zlatch.
V Oroszvri dij na 2000 metrov o 1000 zlatch sa stretli tri najlepie kone monarchie po Kincsem - Konotoppa, Talls a Pfeil.
Dostih odvodil Pfeil, ktor v predchdzajcej sezne zskal v trinstich tartoch desa vazstiev a v Raksko-Uhorsku prehral len raz, v Preis des Jockey-Club s Kincsem a Tallsom, a po sezne ho od grfa Alexandra Bethmanna kpil Anton Apponyi z Oponc pri Nitre.
V poslednom oblku iiel dopredu odchovanec tomikovskho rebna, reprezentant stajne Aristida Baltazziho Talls (Buccaneer), ktor sa pred rokom po tvrtom mieste v 2000 Guineas vrtil na kontinent a v siedmich tartoch prehral len v Preis des Jockey-Club s Kincsem a v Norddeutsches Derby s Piratom. Talls s dokejom Hunterom ahko zskal cenu 1200 zlatch, o dve dky pred tvrdo jazdenm Pfeilom.
Vazka jedenstich domcich a siedmich nemeckch dostihov, esron Konotoppa grfa Huga Henckela, nesca 70.5 kilogramu, na o 3 kilogramy menej nescich tvorronch rebcov nestaila a dobehla so stratou 4-5 dok.
llamdij, ttnu cenu na 2400 metrov o 1000 zlatch vybojoval Berlick (Laneret) pred Sabinusom a kobylou Mile Buccaneer, a v Asszonysgok dija, Dmskej cene na 2000 metrov sa stretli len dvaja astnci, bratia Aristides a Hector Baltazziovci. Vazstvo zskal mlad Aristides, ktor v sedle tvorronho Rudiho vyhral ako chcel pred Achillesom.
Poslednm sobotnm dostihom bola Csszrdij, Cisrska cena, steeplechase na 4800 metrov, ktor sa vbec nevydarila. Na tarte sa zili len tri kone, ale Prince Gregoire tartoval len aby splnil podmienky propozcii svojho nasledujceho tartu a po pr metroch zastavil. Loriot odmietol prekonva prekky a na prvch troch skokoch nazbieral neprekonaten stratu. Po vazstvo si pokojnm tempom docvlala Country Girl s Fritzom Metternichom, zatia o Hector Baltazzi sa s tvrohlavm Loriotom alej trpil. Niekoko prekok preliezol krokom, cez vodn priekopu sa prebrodil, ale napokon sa dlho po Country Girl dostal do ciea.

Fotografia zachytva tribny pvodnho petralskho zvodiska a je z obdobia obnovenia dostihov po Prvej svetovej vojne.

1878: Tridsiate vazstvo Kincsem

Tridsiate vazstvo Kincsem

5. 5. 1878 Bratislava Druh de preporskho mtingu navtvilo ete viac divkov ako de prv a zvedav boli najm na zzran kobylu Ern Blaskovicsa.
tvorron zverenkyu Roberta Hespa v I. osztly llamdij, ttnej cene na 2400 metrov, vyzval jedin sper, Prince Giles I. (Giles I.), ktor v predolej sezne po nvrate od trnera Johna Dawsona z Newmarketu trikrt vyhral a dvakrt bol druh za Kincsem, v St. Leger o es dok a v praskej Kaiserpreis na 2400 metrov o dve dky. Jeho chovate a majite Hugo Henckel si s nm robil ndeje na vazstvo, ale ke sa Prince Giles I. poksil zatoi, tart-cie idca Kincsem jeho snahu odrazila a s nskokom piatich dok zskala svoje tridsiate vazstvo a cenu 1462 zlatch.
Druh rovinov dostih, Pozsonyi handicap na 2400 metrov, priniesol Plovi Esterhzymu k 1000 zlatm zo soboty alch 1305, ke jeho rebec Berlick (Laneret) v poli siedmich kon drvivm zverom porazil o krk a pol dky Aumoniera a alieho sobotnho vaza Rudiho.
Z trojice stplov sa najmenej vydarila Pozsonyi club-dij, Cena Preporskho klubu na 4000 metrov, kde ak prekky robili trojici astnkov obrovsk problmy. Vetci traja mnohokrt odmietli skoi alebo vyboili, striedavo sa preahovali cez prekky, a km sa nezastavili na vrchole rskej lavice. Po dlhom tanci dokej Hanreich printil zoskoi Comfortabela a osamoten sa dostal do ciea.
Oproti tomu bola vemi vydaren Reiter club akadly-verseny na 4000 metrov pre pnskych jazdcov, kde tvorica kon bezpene prela kurzom za vedenia Lazzaroniho, ktor si po excelentnej jazde nadporuka Jkeyho docvlal po esdkov vazstvo pred polokrvnkom Aber Nein s Hectorom Baltazzim. Tretia dobehla Salvioni s kapitnom Vacanom a na posledn miesto sa prepadol The Vet s nadporukom Prvostom.
V Pozsonyi akadly-verseny, Preporskej steeplechase na 4000 metrov, Tborit na tvrtom skoku spadol a utiekol, a ne ho kapitnovi Sllingerovi priviedli, zvyn dva kone odbehli jeden okruh a tak u kapitn nepokraoval. Vazstvo zskala Queen Bess, ktor pod Hectorom Baltazzim s nskokom troch dok oplatila viedensk porku Prince Gregoirovi s Fritzom Metternichom.

Preporsk mting dosiahol v roku 1878 vrchol, ke prilkal vtedajie najvie hviezdy a pri pohade na zoznam domcich a zahraninch spechov jeho astnkov mono kontatova, e to bol najlepie obsaden mting, ak sa kedy odohral na zem dnenho Slovenska.
Od ias Raksko-Uhorskho vyrovnania vak vznam Bratislavy upadal. Z korunvanho mesta a vznamnho hospodrskeho a politickho centra monarchie sa stvalo provinn mesteko a postihlo to aj dostihy, ktor navye doplatili na profil drhy (vi leteck snmka v lnku o bratislavskch zvodiskch), o ktorej sa u od jej vzniku v roku 1864 hovorilo, e nie je vhodn pre vznam rovinov testy, pretoe kone vinu trate bojuj s odstredivou silou a nemu naplno uplatni svoju rchlos.
Zrejme i pd dvoch kon v Trial Stakes 1878 prispel k tomu, e najvznamnej bratislavsk dostih bol v nasledujcom roku presahovan do Viedne. S rozirujcim sa potom dostihovch dn vo Viedni a v Budapeti sa vytratili aj ttne ceny, pre Viedenanov sa populrnym vletnm miestom stalo nov zvodisko v Kottingbrunne pri Badene a lohu najdleitejieho dostihovho mesta na zem dnenho Slovenska prevzala Tatransk Lomnica, kde bolo vybudovan modern zvodisko s 2400-metrovm okruhom a a 1800-metrovou priamou drhou. Na konci 19. storoia bolo petralsk zvodisko prekkov, s prevahou akch dostihov pre pnskych jazdcov a dstojnkov.
Fotografia z priestoru pred bratislavskmi tribnami je z roku 1900.

1878: Nemzeti dj: Sabinus porazil Altonu

Nemzeti dj: Sabinus porazil Altonu

12. 5. 1878 Pe Petiansky jarn mting sa zaal v pochmrnom poas, ale i tak sa na zvodisko valili tisce a tisce divkov, ktor videli najlepch trojroiakov monarchie.
V Egyeslt nemzeti dij na 1600 metrov sa ich predstavilo p a po tarte sa zvratnm tempo rozbehla Altona. Za ou sa vydali Wild Rower a Bolyg, ktorch jazdci nemali dostatok pokoja, aby si spomenuli, e nezabja vzdialenos ale rchlos, a e ke k tempo stupuje, tak rchlos udr dlhie, ne ke mu pca musia od zaiatku pracova na pln vkon. Prvou obeou tempa bola Violante a po nej Wild Rower a Bolyg. Na zaiatku roviny stle viedla Altona, ale Sabinus s dokejom Busbym sa k nej zaal pribliova, na ditancii u bol veda nej a v cieli mal nskok 1 1/2 dky, Bolyg bol asi o 4 dky tret.
Grf Hugo Henckel z Rusoviec zskal cenu 4815 zlatch a okrem vazstva ho me tei aj chovatesk spech, pretoe je chovateom Sabinusa, aj jeho rodiov Salamandra a Aurory. Altona zskala pre grfa Jnosa Sztraya 1825 zlatch.
Vborn konkurencia sa stretla aj v alch dvoch rovinovch dostihoch. V Szchnyi-dij na 3000 metrov sa Erzsi poksila uspie systmom tart-cie. V zvere z poslednho miesta zatoil Critrium s dokejom Clarkom a najskr narazil do Lrincza, a potom aj do Erzsi, ktor pritlail na bariru a v tvrdom sboji ju porazil o pol dky, o alej pol dky tret skonil Lrincz. Porazenmi boli Konotoppa, ktor prvm trom na dlhej trati poskytovala vhodu 5 a 6 kilogramov, a trojron Hotspur.
Vazn Critrium zskal tohtoron prv vazstvo a spolku majiteov s nzvom General Hope zarobil 625 zlatch.
V Asszonysgok-dija, Dmskej cene, sa stretli najlep pnski jazdci a vaka bohatej cene sa predstavili najlepie kone. Vazstvo a 2220 zlatch zskal Aristid Baltazzi v sedle svojej hviezdy Tallsa, s ktorm po taktickej jazde so zaou 76 kilogramov vyhral o dku a pol dky pred Lajosom Esterhzym s Prince Gilesom I. a Fritzom Metternichom s Rudim, ktor mali o 5 kilogramov menej. Porazenmi boli Hector Baltazzi s Rococom a Istvn Forgch s kobylou Dryad.
V Akadlyverseny, steeplechase na 4800 metrov o 800 zlatch, sa op stretli Prince Gregoire a Queen Bess, ktor pod Hectorom Baltazzim nasadila rchle tempo. Kone v porad Queen Bess, Prince Gregoire a Helene bez zmeny poradia pekne preskkali prv dve mle, ale potom Queen Bess spadla a Prince Gregoire si pod Fritzom Metternichom pohodlne docvlal po pdkov vazstvo pred Helene s kapitnom Sllingerom.

1878: Kincsem op nenala premoitea

Kincsem op nenala premoitea

14. 5. 1878 Pe Aj druh de jarnho mtingu sa odohral v mrazivom poas, ale napriek tomu boli tisce divkov zvedav na neporaziten Kincsem, ktor op privtali potleskom, ke ju jej majite po dostihu priviedol pred tribnu.
V II. osztly llamdij, ttnej cene II. triedy na 3200 metrov, sa hviezda stajne Ern Blaskovicsa stretla s dvoma spermi, s Prince Gilesom I. grfa Huga Henckela a s Gondolat spolku General Hope. Hne po tarte ila v ostrom tempe dopredu Gondolat, ktor ako trojron niesla proti tvorronm sperom len 46 kilogramov. Vypracovala si nskok 30-40 dok pred Kincsem so 67 kilogramami, za ktorou sa so stratou asi dvoch dok dral Prince Giles so zaou 62.5. V polovici dostihu Madden Kincsem pustil a spolu s Prince Gilesom Gondolat rchlo predstihli. Do cieovej roviny vbehla Kincsem (Cambuscan) s pdkovm nskokom, ktor si bez nmahy udrala a zskala tvrt vazstvo sezny a 2737 zlatch, o 5-6 dok pred Prince Gilesom.
Dokej Madden a trner Hesp vyhrali aj Hazafi-dij na 1600 metrov, kde sa poda oakvania presadila Altona (Cambuscan). Kobyla grfa Jnosa Sztraya si s piatimi sperkami poradila systmom tart-cie a vyhrala o dku pred Sorenzou a Mlle Buccaneer.
Handicap na 2000 metrov po niekokch opakovanch tartoch odvodil polobrat Kincsem Outrigger, cez ktorho pri toen do roviny preiel Berlick, ale Outrigger sa za ditanciou vrtil do boja a napokon s nm prehral len o krk. O 1 1/2 dky tret skonil Wild Youth pred Hirnkom. Pre Berlicka (Laneret) grfa Taszila Festeticsa to bolo tretie tohtoron vazstvo, predtm dvakrt vyhral v Bratislave.
V Esterhzy dij prila na tart len pred dvoma dami netastne porazen Erzsi grfa Pla Festeticsa a zskala cenu 815 zlatch.
V Sndordij, steeplechase na 3200 metrov, dosiahol tvorron Prince Gregoire grfa Zdenka Kinskho piate tohtoron vazstvo, o ktor musel v poli troch kon po vekom taktizovan tvrdo bojova a pod Fritzom Metternichom napokon uspel o krk a dku pred Ocarinou a rebcom Zsib.
Program druhho da mtingu doplnil stplov match na 4000 metrov medzi kobylami Mayflower a Fanny Lear, pna Miklsa Kissa a barna Zsigmonda chtricza. Po tarte sa Mayflower nechcela rozbehn a stratila asi 50 dok. Fanny Lear v rchlom tempe prekonvala skoky, ale v druhom okruhu spadla na mre. Mayflower sa dostala do vedenia, dokej Hanreich vak na Fanny Lear op nasadol, sperku rchlo dohnal a ahko vyhral s nskokom piatich dok.

1878: Kincsem op porazila Prince Gilesa

Kincsem op porazila Prince Gilesa

16. 5. 1878 Pe Tret de jarnho mtingu priniesol priaznivejie poasie a alie vazstvo Kincsem pred Prince Gilesom.
Prve oni boli jedinmi astnkmi Kisbri dij na 2000 metrov a Kincsem zvazila systmom tart-cie. Rozbehla sa miernym tempom, ale ke po pol mli zrchlila, Prince Giles I. grfa Huga Henckela sa jej len s nmahou dral a o 4.5 kilogramu viac nesca Kincsem vyhrala ako chcela o dve dky. Kobyla Ern Blaskovicsa pri piatom tohtoronom vazstve zskala 3487 zlatch.
Program tretieho da mtingu otvorilo sedem dvojronch kon v Sweepstakes na 800 metrov a po opakovanom tarte zvazil a cenu 1150 zlatch zskal rebec Amaranthus (Ketledrum) barna Izidora Majthnyiho, o pol dky pred Henckelovou kobylou Little Digby. O tri dky tret skonila Purd Ern Blaskovicsa.
Grf Krolyi dij, vytrvaleck skku na 3600 metrov s cenou 1825 zlatch, odvodil vaz Langer Hamburger z predolej sezny Criterium, ale v momente, ke sa pole tyroch kon pri toen do cieovej roviny vyrovnalo, spadol. Na ditancii odpadla Erzsi a vazstvo zskal trningov kolega Kincsem Lrincz (Cambuscan) s Maddenom, o 1 1/2 dky pred Rococom. Erszi prila do ciea krokom.
V Ivadkverseny dij na 2000 metrov sa stretli astnci Nemzeti dij Wild Rover a Sabinus, a ukzalo sa, e nespech Wild Rovera, ktor predtm vo Viedni prehnal Kincsem, bol nhodn. Ivadkverseny dij vyhral systmom tart-cie o dve dky pred Sabinusom a pre grfa Pla Festeticsa zskal 1750 zlatch. Tretia astnka Rosanne dobehla so stratou asi dvadsiatich dok.
V Lovaglk akadlyversenye, prtenkch na 4000 metrov pre pnskych jazdcov, sa stretli astnky stplovho matchu spred dvoch dn a Mayflower pod Fritzom Metternichom tentokrt ochotne odtartovala a dostih odvodila. Fanny Lear s Hectorom Baltazzim zatoila a v zvere, niekokmi cvalovmi skokmi sa dostala do vedenia a vyhrala o p dok. Salvioni s kapitnom Vacanom skonila so stratou 25 dok posledn.

Prv dostih dvojronch priniesol zaujmav vsledok. Amaranthus a Purd obsadili v nasledujcej sezne prv dve miesta v Derby a kobyla Little Digby sa vrazne zapsala v chove ako matka plemennka Dictatora, ktor je otcom alieho spenho plemennka Gombu, otca poslednho majitea raksko-uhorskej Trojkoruny San Gennara.
Dostih dvojronch v mjovom termne bol v Raksko-Uhorsku novinkou od roku 1877. plnou hlposou je tvrdenie tvorcov maarskho filmu Kincsem, e ju Blaskovics poslal debutova do Berlna, pretoe sa za u hanbil, a nesprvne s aj rzne in vahy. Jedinm dvodom, preo Kincsem a mnoho alch dvojronch kon pred rokom 1877 debutovalo v Nemecku je fakt, e prv dostihy dvojronch boli dovtedy v Raksko-Uhorsku vypisovan a na september.

1878: Tretie vazstvo Kincsem za p dn

Tretie vazstvo Kincsem za p dn

19. 5. 1878 Pe Zveren de petianskeho jarnho mtingu priniesol ieste tohtoron vazstvo Kincsem, tretie za poslednch p dn.
Na tart I. osztly llamdij, ttnej ceny I. triedy na 2400 metrov, sprevdzala Blaskovicsovu Kincsem jej kolegya zo stajne Roberta Hespa Altona grfa Jnosa Sztraya, ktorho farby Kincsem kedysi nosila v zahraninch tartoch.
Altona sa tentokrt neujala diktovania rchleho tempa, ako bva jej zvykom, ale spolu s Kincsem taktizovali proti Konotoppe. Spoiatku v pomalom tempe viedla Kincsem, ale neskr ju vo veden vystriedala Altona a stupovala tempo. V oblku ila Kincsem dopredu a so zaou 69.5 kilogramu ahko zskala cenu 4550 zlatch, o tri dky pred Altonou, ktor ako trojron niesla len 51 kilogramov. 4 a 5 dok strcala 66.5 kg nesca 18-nsobn vazka Konotoppa, ktor je pripusten Digby Grandom a onedlho odde do rusoveckho rebna grfa Huga Henckela.
Do ttnej ceny bol prihlsen aj odchovanec tomikovskho rebna Talls (Buccaneer), sboju s Kincsem sa vak vyhol a pre Aristida Baltazziho zskal 1000 zlatch za vazstvo v Batthyny-Hunyadi-dij na 1600 metrov, kde ahko o dku porazil jedin sperku, trojron Humming Bee.
Sedem dn po Nemzeti dj bola na programe predskka Derby, Vndorl ivadk-verseny-dij na 2400 metrov, kde sa na kor vaza Nemzeti Dj Sabinusa zrodilo prekvapenie, ke ho ahko o tri dky porazila kobyla Kenne Dich (Carnival) a zskala pre Aristida Baltazziho 3625 zlatch. Za Sabinusom skonili kobyly Violante a Gondolat.
Aristid Baltazzi mal vemi spen de a k dvom majiteskm vazstvm pridal aj jedno jazdeck, ke v Nk dij v sedle Ocariny zskal estn cenu, bik od barna Meka, a pre majitea Ocariny Mikula Esterhzyho cenu 350 zlatch. Grf Istvn Forgch v sedle Wild Youtha prehral s Baltazzim len o krk, na alch kooch sedeli Hector Baltazzi a grf Jnos Sztray.
V Sorsolsi dij na 2000 metrov o 1500 metrov sa v poli troch kon presadila trojron nepomenovan kobyla Mikula Esterhzyho po Cambuscanovi z Crisis, o pol dky pred tvorronm Masqueradem.
V zverenom dostih mtingu, v Akadlyverseny (steeplechase) na 5600 metrov s cenou 1200 zlatch, od tartu viedol The Monk pred Loriotom a Drummer Boyom. Pred mrom The Monk vyboil, ale chybu napravil a rchlo sa vrtil do vedenia. Loriot na skokoch niekokokrt zavhal, stratu sa mu vak podarilo dohna. V poslednej tvrmli minul Drummer Boya, sto metrov pred cieom aj The Monka a pod Hectorom Baltazzim prebehol cieom ako prv, podbehol vak jeden zo stpov a bol diskvalifikovan. Vazom sa teda stal The Monk s Fritzom Metternichom pred Drummer Boyom.

Mnoh turfmani si myslia, e Kincsem behvala v Kincsem Parku, ale ten bol otvoren a po Prvej svetovej vojne. V asoch Kincsem sa dostihy behvali v IX. budapetianskom obvode Ferencvros, na mieste dnenho elezninho zoradiska. Obvod drhy bol 2400 metrov, cieov post je vyznaen ltou farbou v avom dolnom rohu, v strede kratej strany drhy.

Ako je vidie na mape, zvodisko malo formu mestskho parku, ale v 70-tych rokoch 19. storoia sa poas priemyselnej revolcie ocitlo uprostred silne industrializovanej oblasti v susedstve chemickej tovrne. Vzduch na zvodisku bol asto nedchaten a tak bolo rozhodnut o jeho zruen.

V roku 1880 sa dostihy presahovali na nov zvodisko, na mieste dnenho futbalovho tadina Ferenca Pusksa, veda elezninej stanice Keleti. Nov zvodisku malo vemi ostr oblky a a 800-metrov roviny, ale pri obvode 2400 metrov sa tam nedali korektne beha dostihy na 1200 a 2400 metrov.

Zvodisko bolo na konci Prvej svetovej vojny zruen a po niekokch rokoch behania v Alagu bolo v roku 1925 otvoren zvodisko Kincsem Park. Jeho pvodn podobu zachytva leteck snmka z roku 1944.

1878: Dramatick Derby vyhral Nil Desperandum

Dramatick Derby vyhral Nil Desperandum

26. 5. 1878 Viede Grosse Wiener Rennen, Vek viedensk dostihy, sa zaali v neobvykle nepriaznivom poas, na mkkej a klzkej drhe, ktor ovplyvnila niektor vsledky. Hne po Erffnungs-Rennen, handicape na 1600 metrov, ktor v poli deviatich kon vyhral Eberhard grfa Tassila Festeticsa pred Blankenesem grfa Apponyiho, priiel na rad najdleitej dostih celej sezny, Preis des Jockey-Club na 2400 metrov, s vypsanou cenou 10 tisc zlatch. Na tarte Derby sa zilo dev kon a predpoveda vaza bolo ak nielen vzhadom k poasiu - pole bolo ovea vyrovnanejie, ne v predolch desiatich ronkoch.
tart sa podaril na tvrt pokus a vedenia sa ujal Wild Rover, nasledovan Polestarom, Sabinusom a celm zovretm poom, za ktorm s odstupom desiatich dok zaostval Aumonier. Po zrchlen v oblku sa Polestar prepadol a za Aumoniera a Nil Desperandum mal problm zatoi. Za ditanciu za zdalo, e si po vazstvo be jedin k, ktor v tejto sezne vystrail Maddena v sedle Kincsem, Wild Rover grfa Pla Festeticsa, pred Kirvanom barna Orczyho, ale pri cieovom stpe bol bol vpredu Nil Desperandum Aristida Baltazziho, v sedle s Charlesom Archerom, mladm bratom slvneho Freda Archera. O hlavu druh skonil polobrat Kincsem Outrigger (Ostreger - Waternymph), vytlaen boiacim vazom aleko od bariry a vsledok nezmenil ani protest dokeja Smarta proti Archerovej jazde. Od tartu vedci Wild Rover (Buccaneer) skonil o pol dky tret, ke jeho dokej Grimshaw cez tvrtho Kirvana nezaregistroval tok prvch dvoch. Blzko najlepch dobehli Henckelovi vazi Trial Stakes a Nemzeti Dj Oroszvr a Sabinus, a trojnsobn vaz Berlick, aleko za poom skonili Aumonier a Polestar.

Vazn Nil Desperandum (Buccaneer - Hope po Adventurer) je odchovancom rebna Alpine Stud Farm Hectora Baltazziho a jeho vagra Alberta St. Juliena. 24. mja 1876 ho na aukcii rokov rebna Alpine Stud za 5100 zlatch vydrail grf Imrich Hunyadi, na drhe sa vak objavil vo farbch Aristida Baltazziho ako zverenec britskho trnera Josepha Hayhoa, ktor pre Baltazziho trnoval aj vaza epsomskho Derby Kisbra. Nil Desperandum ako dvojroiak ete bez mena skonil v Newmarkete v A Plate piaty z trinstich a v The Bretby Nursery Plate tret zo sedemnstich, 2 1/2 dky od vaznho Thuria. Na jar sa neumiestnil v poli tridsiatich kon v City and Suburban Handicape v Epsome, potom vyhral Prince of Wales's Stakes, nasledujci de sa neumiestnil v 2000 Guineas, a spolu s Franzim a Polestarom vrtil do Raksko-Uhorska, kde po vzore Kisbra a Tallsa dostal meno krtko pred Derby.
V Staatspreis II. Classe na 2800 metrov zskala Kincsem siedme vazstvo sezny. Odviezla sa za Erzsi a Rococom, Madden ju 200 metrov pred cieom pustil a hravo zvazila o dku pred o 6 kilogramov menej nescou Erzsi. Rococo skonil tret, trojroiak Cheops posledn.
Vo Verkaufs-Rennen, predajnom dostihu na 1600 metrov, iestich sperov peknm zverom zdolal len 46 kilogramov nesci Reginald a bol predan za 1300 zlatch.
V Kleine Steeple-chase, handicape na 4800 metrov, si sboj zopakovali astnci Akadlyverseny spred tda a v Peti diskvalifikovan Loriot tentokrt nezavhal. Po nstupe 3/4 mle pred cieom si pod Hectorom Baltazzim a zaou 84 kilogramov pripsal dvojdkov vazstvo pred Drummer Boyom, nescim o 13 kilogramov menej. The Monk pod Fritzom Metternichom dlho diktoval tempo, ale pod zaou 87 kilogramov ho na mkkej drhe v zvere opustili sily a do ciea dokentroval s vekou stratou tret pred Camomile.

Preis des Jockey-Club, teda rakske Derby, bol jeden z najbohatch eurpskych dostihov, z dnenho pohadu vak nespal atribty klasickch, ani neskorch grupovch dostihov. V tom ase bola toti vina dostihov v Raksko-Uhorsku otvoren len pre raksko-uhorsk a v rmci reciprocity medzi susednmi krajinami aj pre nemeck kone, ale petianske Nemzeti Dj a Hazafi Dj neboli otvoren ani pre kone rakske, len pre uhorsk.
V Derby bola vypsan cena 10 000 zlatch, ktor sa zvyovala o sumu zo zpisnho a tartovnho, ktor stlo 300 + 150 zlatch. Do Derby 1878 bolo o dva roky skr prihlsench 71 kon, take Aristid Baltazzi napokon zskal 15 900 zlatch. Platen bolo u len druh miesto, za ktor bolo v zmienenom ronku 2200 zlatch, tret umiestnen dostal sp zpisn.
V roku 1877 zskala Kincsem za vazstvo v Derby 16 950 zlatch, o bol najlukratvnej spech jej kariry. Pri troch vazstvch v Grosser Preis von Baden-Baden zskala ceny 12 850, 10 800 a 11 150 zlatch, v Grand Prix de Deauville 7760 zlatch, v Silbernes Schild 6450, v Grosser Preis von Hannover 5600 zlatch. Potom nasleduj domce Staatspreis (5450), Kaiserpreis (5350), Nemzeti-dij (5315), alia Staatspreis (5100) a Trial-Stakes v Bratislave (5012,5). Vazstvo v Goodwood Cupe, povaovan za jej najv spech, prinieslo jej majiteovi v prepote 4800 zlatch a v rebrku jej spechov je poda zisku a na trinstom mieste.

1878: Derby odveta pre Outriggera

Derby odveta pre Outriggera

28. 5. 1878 Viede Dva dni po Derby sa v Kaiserpreis na 2000 metrov mala odohra odveta, ale Nil Desperandum bol krtnut a cenu 5900 zlatch zskal v Derby neastne porazen Outrigger barna Grovestina.
Polobrat Kincsem Outrigger (Ostreger-Watemymph) sa pod dokejom Smartom po toku z konca osemlennho poa presadil o dku pred kobylou Tallr, aliu dku strcal s 2.5 kilogramovou penalitou beiaci Oroszvr. Medzi porazenmi skonili al astnci Derby Berlick a Kirvan.
Nezahala ani Outriggerova vek sestra a pripsala si 35. vazstvo a alch 2475 zlatch. V Trial Stakes na 1600 metrov boli jej spermi Prince Giles I. a trojron Mlle. Buccaneer, ktor spolone diktovali tempo. Madden s tokom akal do cieovej roviny a Kincsem op Prince Gilesa ahko porazila, Mlle. Buccaneer skonila s vekou stratou za nimi.
Vek pozornos ptal dobre obsaden Freudenauer Handicap na 2800 metrov, kde do polovice dostihu viedla trojron Gondolat, nesca len 42.5 kilogramu. Na zaiatku cieovej roviny sa vedenia ujal najvyiu za 64 kilogramov nesci tvorron Lrincz (Cambuscan) a pod Maddenom zvazil o dku a dve dky pred Bassweltom a Lampaci Vagabundusom, neuspeli Rudi, Erzsi, Rococo, Kenne Dich a Gondolat.
V Damenpreis na 1600 metrov bojovali o estn cenu v hodnote 1000 zlatch tyria pnski jazdci a cenn trofej zskal Hector Baltazzi, ktor v sedle kobyly Chre Amie vyhral o pol dky a dku pred Bendigom s princom Esterhzym a Ocarinou s Aristidom Baltazzim, tvrt skonil Imperial s porukom von Jkeyom.
Najvie pole sa zlo na tarte Armee-Steeple-chase na 4000 metrov pre kone, ktor nie s pripravovan trnermi, ale s v dran aktvnych dstojnkov. Medzi jedenstimi astnkmi zvazil kapitn Sllinger s kobylou Hopeful poruka Simona, pred kapitnom Vacanom s Tboritom a kapitnom Polkom s Lazzaronim.

Vo vsledkoch sa neustle opakuj rovnak men, vtedajia populcia dostihovch vak kon bola ovea via ne by sa mohlo zda, vemi neprosne vak dochdzalo k selekcii.
V asoch Kincsem malo cenu len vazstvo, vetci ostatn boli porazen. By niekde druh, tret, i tvrt, neznamenalo vbec ni a tto filozofia sa odrala aj v cench dostihov. Vtedajie raksko-uhorsk dostihy mali aj v porovnan s ostatnm svetom vemi vysok ceny pre vaza, take kvalitn a tvrd kone, ako bola Kincsem, behvali vetko o stihli. Prihlky boli pomerne vysok, lacn iste neboli ani transporty vlakom a vzhadom na to, e platen boli len prv dve miesta, nemalo zmysel beha dostihy kvli umiestneniam. Mnostvo slabch kon teda vybehlo len raz, alebo dvakrt a hne odilo z drhy.
Hviezdy ako Kincsem a Talls obvykle behali proti jednmu, i dvom sperom a nie je pravdou tvrdenie, e v Raksko-Uhorsku sa medzi majitemi rozptala honba za tm, kto slvnu kobylu poraz. Ak by to bola pravda, polia jej dostihov by iste vyzerali inak, v skutonosti sa vina stajn Kincsem vyhbala a hadala ahiu cestu. Kincsem vyhrala niekoko dostihov, kde bol jej jedinm sperom niektor z jej trningovch kolegov zo stajne trnera Roberta Hespa, take predurench dobehov bolo viac, ne tch es, ktor zskala walk-over.
Sbojom s Kincsem sa nevyhbal len Hugo Henckel, ktor dal svojmu trnerovi Waughovi intrukcie, aby poslal koa do kadho dostihu, kde pobe Kincsem. Ani v jeho prpade vak zrejme nelo o honbu za tm, aby ju za kad cenu porazil. Henckel mal vtedy najviu dostihov staju v Raksko-Uhorsku a mal koa takmer v kadom dostihu, take v jeho prpade nedvalo zmysel, aby vynechval rad bohatch dostihov a pal druh ceny priemernm koom. Logickou vobou spera pre Kincsem bol Prince Giles I., ktor na rozdiel od 18-nsobnej vazky Konotoppy behal proti Kincsem s vhodnejou zaou a mal dostatok triedy na to, aby spoahlivo zbieral druh ceny a bol pripraven, keby favoritka zavhala.

1878: Kincsem sa rozlila alm vazstvom

Kincsem sa rozlila alm vazstvom

30. 5. 1878 Viede Maina na vazstv Kincsem sa s domcim publikom rozlila alm vazstvom a odchdza na zahranin turn. Jej majite Ern Blaskovics netaj vek nedveru k franczskym elezniciam, ale napriek tomu svoju kobylu pole za kanl La Manche, do Newmarketu, kde sa bude pripravova na augustov Goodwood Cup.
Zverenkya Roberta Hespa pred cestou do zahraniia obhjila vazstvo v Staatspreis I. Cl. na 3200 metrov, kde mala dvoch sperov, vaza Frankfurter Handicapu Rococa grfa Antona Apponyiho a stplera Herodesa grfa Octavina Kinskho. vod dostihu bol za vedenia Rococa vemi pomal, ale potom Madden s Kincsem pritlail na tempo. Do cieovej roviny prili vetci spolone a v zvere sa Kincsem sperom ahko vzdialila o 10 dok. Druh dobehol Rococo, o dve dky pred Herodesom.
Pre Kincsem (Cambuscan) to bolo deviate vazstvo sezny, priom ich dosiahla v rozmedz 38 dn. Jej tohtoron vazstv vyniesli Ern Blaskovicsovi 25 597 zlatch a celkovo m Kincsem vybehanch 124 757 zlatch.
V Preis des Jockey-Clubs na 2600 metrov sa stretli dva kone, desansobn vaz z predolej sezny, tvorron Pfeil, a najlepia trojron kobyla Altona. V priebehu dostihu obaja dokeji taktizovali a rozhodlo sa a za ditanciou, kde trningov kolegya Kincsem Altona (Cambuscan) grfa Sztraya zskala prevahu a pod dokejom Maddenom vyhrala o tri dky.
Rovinov program tretieho da mtingu doplnili Maiden-Rennen na 2000 metrov s cenou 800 zlatch, kde trojicu sperov porazil astnk Derby Aumonier (Ostreger) barna Springera, a Claiming-Stakes, predajn dostih na 1600 metrov o 700 zlatch, zskala walk-over Ocarina (Cambuscan) grfa Mikula Esterhzyho.
V predajnej Steeple-chase na 3800 metrov o 1000 zlatch Lgyott odmietla skoi Tribnny skok a vazstvo bez boja zskal jej jedin sper Lazzaroni s dokejom Hanreihom.
V Reiter-Club-Steeple-chase na 4000 metrov pre pnskych jazdcov a dstojnkov sa stretlo dev kon a op sa rozhodovalo medzi Hectorom Baltazzim a Fritzom Metternichom. Dostih sa najlepie vyvjal pre Baltazziho, ale kobyla Neuvaine jeho brata Aristida v zvere schromla a o dve dky ju predstihla Fanny Lear s Metternichom.

1878: Vek viedensk preiel bez chyby len Brigand

Vek viedensk preiel bez chyby len Brigand

2. 6. 1878 Viede Vek viedensk steeplechase preiel bez pdu a vyboenia len jedin k, osemron Brigand a po vazstvch v pardubickej Grosse Steeple-chase z rokov 1875 a 1877 vyhral aj naja viedensk dostih.
Pred prekkovm vrcholom sa odohrali tyri rovinov dostihy. V Henckel-Stakes na 2000 metrov o 1000 zlatch zvazil systmom tart-cie Wild Rover (Buccaneer) grfa Pla Festeticsa s dokejom Grimshawom, o dku a pol dky pred dvojicou nepomenovanch sperov, kobylou po Peonovi z Grand Duchess a rebcom po Cambuscanovi z Purchase.
Vo Sweep-Stakes na 986 metrov o 1000 zlatch pre dvojron kone si petianske vazstvo zopakoval Amaranthus (Ketledrum) barna Izidora Majthnyiho, tentokrt o dku pred Picklockom grfa Henckela. O dku tret dobehol od tartu vedci Chelsea, za ktorm skonili kobyla po Buccaneerovi z Pearlfeather, rebec Good Morning a kobyla Elsa.
Dve vazstv zskal princ Trauttmansdorff - Rosanne (Rosicrucian) porazila pticu sperov vo Verkaufs-Rennen na 986 metrov o 600 zlatch a s rovnakou cenou bol vypsan aj Beaten-Handicap na 2000 metrov, kam bolo prihlsench 25 kon a vazn cena sa vyplhala na 1950 zlatch. tvrt vazstvo sezny v poli siedmich kon vybojoval Berlick pred Blankenesem a Rudim.
Program tvordennho mtingu uzavrela Grosse Wiener Steeple-chase, handicap na 6400 metrov s cenou 3000 zlatch, kde sa predstavilo p domcich a jeden nemeck k. Najvyiu za 83 kilogramov mal predpsan Brigand (Metternich), nemeck hos Dieppe (Hanreih) niesol 79 kg, Queen Bess (Reynolds), Herodes (Philipps) a tvorron Prince Gregoire (Dnn) mali predpsan zae 75, 73 a 72 kilogramov a kobyla Szeszlyes (H. Baltazzi) niesla len 65 kg.
Po tarte sa vedenia ujala Queen Bess a u na druhom skoku spadol nemeck Dieppe, Hanreih vak rchlo nasadol a pokraoval a k Mru, kde Dieppe odmietol skoi. Napokon sa cez skok dostal, stratil vak vetky ance. Za Mrom sa vedenia ujal Prince Gregoire, ale na rskej lavici spadol a zranil jazdca. Taxisovu priekopu ako prv prekonali Herodes a Brigand, a spadli tam kobyly Queen Bess a Szeszlyes, jazdci vak rchlo nasadli a pokraovali. Szeszlyes sa dotiahla k prvm dvom, ale pred finiom zoslabla. V zvere mal vazstvo vo vrecku Herodes, ktor si pred troma dami zmeral sily s Kincsem, na poslednom skoku vak vyboil a Brigand grfa Taszila Festeticsa v sedle s Fritzom Metternichom vyhral bez boja o 20 dok pred kobylou Szeszlyes ministra zahraninch vec, grfa Jliusa Andriho. Tret dobehol Dieppe a tvrt Queen Bess. (Pvodn popis)

Prbeh, ktor sa urite nezaklad na pravde, je o vzniku nzvu Taxisovej priekopy. Legenda hovor, e prekka dostala meno po princovi Egonovi Thurn-Taxisovi, ktor sa dajne zasadil o jej ponechanie v kurze po prvom ronku Velkej pardubickej v roku 1874.
Nzov Taxisova priekopa nevznikol pri zchrane niektorej pardubickej prekky, ale vo Viedni, ete pred vznikom Velkej pardubickej a do Pardubc ho pravdepodobne priniesli rakski turfmani tvr storoia po vzniku originlnej Taxisovej priekopy vo Viedni.
Na zvodisku vo Freudenau sa u od roku 1865 behala bohat a ak Wiener Steeple-chase, neskr Grosse Wiener Steeple-chase, zaloen prezidentom rakskeho Jockey Clubu Egonom Thurn-Taxisom, ktor ju v roku 1869 ako 37-ron vyhral v sedle svojho rebca Transylvaniana. Niekedy v tom obdob dostala jedna z prekok nzov Taxisgraben - Taxisova priekopa a prv zmienka o nej sa objavila v novinch Sportblatt 19. mja 1873, teda rok a pol pred prvou Velkou pardubickou. Prhoda o zchrane Taxisovej priekopy sa teda mohla odohra vo Viedni, ale ani to asi nie je pravda, pretoe Taxisova priekopa nebola najam skokom a o jej zotrvan v kurze sa diskutovalo ovea neskr, a po smrti Egona Thurn-Taxisa.
Vo Freudenau bola straiakom prekka, prznane nazvan Teufelsgraben - Diablova priekopa, irok 4.3 metra, na ktor sa nabiehalo oblkom, o koom komplikovalo prpravu na odskok. Na Diablovej priekope sa zranilo a zahynulo mnostvo kon, a zrejme sa tam odohrvali scny, prli drastick pre fajnov viedensk obecenstvo. Vrchol nastal v roku 1885, ke bolo treba utrati jednho zo zranench kon, o neurobili v tej dobe obvyklm zastrelenm, ale modernou metdou - injekciou - dvka vak bola slab a tak tisce okovanch divkov sledovali 15-mintov smrten zpas neastnho koa.
Mnoho divkov zo zvodiska doslova utieklo s tm, e sa tam u nikdy nevrtia, strhli sa protesty, do novn chodili rozhoren dopisy a tak riaditestvo dostihov pristpilo k vyradeniu Diablovej priekopy z kurzu a k astejiemu zaraovaniu rskej lavice a Taxisovej priekopy. Na konci sezny 1885 bola Diablova priekopa zasypan a nahraden ahkou prekkou. Taxisova priekopa so zvenm doskokom preila Diablovu o 11 rokov a potom bola takisto zruen. Od roku 1897 bol v popisoch dostihov skok, ktor ju nahradil, oznaovan nzvom ehemalige Taxisgraben, bval Taxisova priekopa.
Pardubick Taxisova priekopa sa v ase zniku viedenskej Taxisovej priekopy volala Tribnny skok. Prv zmienka o pardubickej Taxisovej priekope sa objavila 21 rokov po prvej zmienke o viedenskej, v dennku Prager Tagblatt z 5. novembra 1894. e pojem Taxisova priekopa bol ete na zaiatku 20. storoia len hovorovm nzvom Tribnneho skoku, dokazuje lnok z novn Allgemeine Sport-Zeitung z roku 1905, kde sa doslova uvdza nzov Tribnensprung (sogenannter Taxisgraben), Tribnny skok (takzvan Taxisova priekopa).
V lnku s uveden rozmery Taxisu z roku 1905 - prtenka s vkou 1.2 metra a priekopa so rkou 3.88 metra, Taxis teda bol stle u a ni ako dnen, upraven a zahen po protestoch v 90-tych rokoch. Ovea niia bola aj rska lavica, len 1.3 metra, z oho mono vydedukova, e na jej zvenie bola pravdepodobne pouit zemina, vykopan v roku 1929, ke bola Taxisova priekopa rozren do straidelnch rozmerov, znmych z medzivojnovho a povojnovho obdobia.

1878: Henckelove kone bez sperov

Henckelove kone bez sperov

3. a 4. 6. 1878 Vroclav Grf Hugo Henckel poslal svoje kone do Vroclavi, kde nenali sperov a vyhrali vetky svoje tarty.
V pondelok sa v Zuchtrennen na 2300 metrov poprvkrt v sezne predstavila vazka Erinnerungs-Rennen a Pauls-Rennen z Doberanu, a viedenskej Kladruber-Preis Phoebe (Giles I.), prav sestra Prince Gilesa I., na ktor Hugo Henckel v zime u nemeckho bookmakera Lehmanna vsadil na vazstvo v Norddeutsche Derby 5000 mariek v kurze 20/1. Phoebe mu vak vea radosti neurobila, pretoe bola zadran, ale vazstvo a 4230 mariek i tak bral Henckel, ke jeho druh k Sabinus (Salamander) zvazil o dku pred Meister Boeckom grfa Sierstorpffa.
V utorok Henckel u len zinkasoval 4330 mariek, pretoe proti Sabinusovi v Kronprinz Friedrich Wilhelm - Rennen, ani proti Achillesovi v Tribnen-Rennen, nenastpil iaden sper a obaja vyhrali walk-over.

Vroclav patrila v rznych historickch obdobiach pod rzne tty. V roku 1878 bola sasou Nemeckho cisrstva a bola tretm najvm nemeckm mestom po Berlne a Hamburgu. Sasou Poska sa stala po posunut nemeckch hranc po II. svetovej vojne.

1878: Hlavn ceny pre grfa Henckela

Hlavn ceny pre grfa Henckela

10. a 12. 6. 1878 vov V poskom meste vov na vchode monarchie sa odohral dvojdov mting s smimi rovinovmi dostihmi a s dvomi steeplechase. Najspenejm majiteom bol Alfred Myslowski, ktorho kobyla Revanche a rebec Young Blinkhoolie spolu vyhrali tyri dostihy, ale obe bohat hlavn ceny si odviezol grf Hugo Henckel.
V Cisrskej cene II. triedy na 2400 metrov jeho kobyla Hungaria (Mercury) s dokejom Buttersom s prehadom porazila rebce Elektora a Forest-Kinga, a o dva dni Basswelt s Buttersom porazil tch istch sperov v ttnej cene I. triedy na 4000 metrov. Hungaria a Basswelt spolu zskali 3122 zlatch, vazi zvynch iestich rovinovch dostihov 2457 zlatch.
Obe steeplechase, pondelkov na 4000 metrov a stredajiu na 4800 metrov, vyhral kapitn Vacano v sedle svojej kobyly Salvioni.

vov bol pvodne posk a a od roku 1772 do konca Prvej svetovej vojny bol sasou Raksko-Uhorska. V medzivojnovom obdob bol tretm najvm mestom Poska, ale v roku 1944 bolo vinov posk obvatestvo vysahovan a cel oblas bola pripojen k Sovietskemu zvzu a k dnenej Ukrajine.

1878: Grf Hugo Henckel dobyl Berln

Grf Hugo Henckel dobyl Berln

10. - 13. 6. 1878 Berln Vynikajcu formu si staja grfa Huga Henckela z Rusoviec pri Bratislave priviezla aj do Berlna, kde poas trojdennho mtingu zskala tyri vazstv a tyri druh miesta.
V pondelok 10. jna sa Henckelove kone presadili trikrt, vrtane hlavnho dostihu, Union-Rennen na 2800 metrov s cenou 10 000 mariek, kde Oroszvr (Allbrook) s Tomom Busbym porazil o hlavu domceho Laterana. Tret dobehol Aumonier barna Springera.
alie Henckelove vazstv zskali Little Digby (Digby Grand) vo Versuchs-Rennen der Stuten pre dvojron kobyly na 1000 metrov o 1500 mariek a Achilles (Flibustier) v Seahorse-Rennen na 1800 metrov o 1200 mariek. Prehru utrpel len Prince Giles I. (Giles I.) v Silbernes Pferd na 3200 metrov o 2400 mariek, kde so zaou 60 kilogramov skonil druh za pronou kobylou barna Blu Wesslelnyiho Zebrou (Zetland), nescou len 51 kilogramov.
Na druh de po spechu v Union-Rennen Oroszvr bojoval o vazstvo v Silberner Schild Sr. Majestt des Kaisers na 2400 metrov o 10 000 mariek, ale tentokrt odiiel porazen, ke ho o hlavu zdolal najlep nemeck trojroiak Vitus (Blue Gown). O 10 dok tret dobehol vaz Norddeutsches Derby z roku 1876 Double Zro.
Stutenrennen pre trojron kobyly na 2000 metrov o 5000 mariek ahko vyhrala Altona (Cambuscan) grfa Sztraya, o 5 dok pred Henckelovou Sorenzou a Versuchs-Rennen der Hengste pre dvojron rebce na 1000 metrov o 1500 mariek si pripsal Henckelov Picklock (Buccaneer).
V tret de mtingu bol pre raksko-uhorsk kone otvoren len jeden dostih, Erstes Criterium na 1000 metrov o 3000 mariek, ktor vyhral domci Antonelli vojvodu Hohenlohe-Oehringena pred Picklockom grfa Henckela.

1878: V Hannoveri sa nedarilo

V Hannoveri sa nedarilo

22. - 24. 6. 1878 Hannover V sobotu, v nedeu a v pondelok sa odohral trojdov mting v Hannoveri, na ktorom sa raksko-uhorskm koom nedarilo a obsadili len dve druh miesta.
V hlavnom dostihu, v Grosser Preis von Hannover na 3000 metrov s cenou 9000 mariek, sa na vazstvo Kincsem z predolej sezny poksila nadviaza jej trningov kolegya z lotu trnera Hespa Altona, ale po vekom sboji ju o hlavu zdolal najlep nemeck trojroiak Vitus (Blue Gown). Vitus na druh de po Grosser Preis vyhral aj Tribnen-Rennen na 2200 metrov a pre barna Langena zskal 10 600 a 2950 mariek.
O desa dok tret dobehol v Grosser Preis von Hannover tvorron Pfeil, tohtoron posila stajne grfa Antona Apponyiho z Oponc, ktor zo svojho trningovho strediska v Preseanoch poprvkrt vyslal veku zahranin vpravu, ale musel sa uspokoji so ziskom 233 mariek za druh miesto trojronej nepomenovanej kobyly po Peonovi z Grand Duchess vo Vergleichs-Handicape.
Kobyla po Peonovi okrem toho skonila bez peaz v Preis von der Bult a Blankenese sa neumiestnil v dostihu pnskych jazdov ani v Trost-Handicape.
Altona v Grosser Preis von Hannover zskala pre grfa Sztraya 1200 mariek a jeho druh k Bbor sa neumiestnil v dostihu pnskych jazdcov. Bez peaz skonila dvojica grfa Henckela - Little Digby dobehla v Zukunfts-Preis tretia za Rosabellou a Bismarckom, a Achilles bol tret v Staatspreis IV Classe.

1878: Prask Kaiserpreis vyhral Wild Rover

Prask Kaiserpreis vyhral Wild Rover

22. a 23. 6. 1878 Praha V nedeu a v pondelok sa na zvodisku na cisrskej lke na Smchove uskutonil tohtoron druh prask mting, ale napriek krsnemu poasiu bol zujem divkov mal. Tribna pre panstvo bola poloprzdna a na miestach pre niie vrstvy uprostred drhy nebol takmer nikto. Do budcnosti bude treba lepie zvoli termn - ak by boli dostihy o niekoko tdov skr, odohrali by sa pred odjazdom praskho panstva na ich letn sdla a cestou do Nemecka by sa ich mohli zastni najlepie kone monarchie.

Mting otvoril druh najbohat raksko-uhorsk dostih, Kaiserpreis I. Classe na 2400 metrov o 1000 zlatch duktov, kam bolo prihlsench 51 kon, vrtane vetkch astnkov Derby. Baltazziho vaz Derby Nil Desperandum bol napokon krtnut a v poli tyroch kon sa systmom tart-cie presadil tret z Derby Wild Rover (Buccaneer), ktor pod dokejom Grimshawom stupoval tempo a vyhral s nskokom 6-8 dok. Na druhej prieke sa dlho dral v Derby neastne porazen Outrigger, ale v cieovej rovine na vemi tvrdej drhe schromol a v poslednch cvalovch skokoch ho o druh miesto pripravil Berlick, posledn skonil Sabinus.
Vazn Wild Rover vyhral pre svojho majitea Pla Festeticsa 7100 zlatch a kniea Trauttmansdorff zinkasoval za druh miesto Berlicka 2500 zlatch. Vek smolu mali kniea Hanau a barn Majthny, ktor spolone kpili polobrata Kincsem Outriggera za 15 tisc zlatch. V prvom tarte v ich farbch dostali sp len 200 zlatch a ich investcia bola zmaren, pretoe Outrigger u zrejme nebude schopn beha dostihy.
V Nord- und Sddeutscher Preis na 1600 metrov o 1000 zlatch mala po nepodarenom tarte vo Vroclavi ukza svoj talent Henckelova Phoebe (Giles I.), smerujca do Norddeutsche Derby, priom jej jedinm sperom bol Alexander der Grosse, ale ich trneri mali obavy, aby sa im na tvrdej drhe neprihodilo osi podobnho ako Outriggerovi a tak prilo k dohode - Alexander der Grosse potreboval splni administratvne podmienky na tart v handicape na druh de, take sa len dostavil na tart a dostih krokom vyhrala Phoebe.
Vereins-Handicap na 2800 metrov o 1000 zlatch vyhral Cheops (Cremorne) grfa Oktavina Kinskho pred kobylou Mlle. Buccaneer, poprvkrt beiacou pod novm menom Joln, a Bassweltom.
Rovinov program prvho da doplnili pnski jazdci vo Welter-Stakes na 2000 metrov o 500 zlatch, kde sa ovci od nepoetnho publika dokal Hector Baltazzi, ktor sa pred niekokmi tdami postavil na tart Grand Steeple-Chase de Paris a s polokrvnou Victoriou mal tak ak pd, e bol z drhy odnesen a bol povaovan za mtveho. Z vnych zranen sa ale rchlo zotavil a vo Welter-Stakes v sedle tvorronej Chre Amie knieaa Trauttmansdorffa zvazil o dve dky pred Lumpaci-Vagabundusom. Tretm astnkom dostihu bola Hungaria, ktor prila na tart len kvli splneniu podmienok na tart na druh de.
Prv de mtingu uzavrela Vereins-Steeple-Chase na 4800 metrov o 1200 zlatch, kde sa predstavili znmi stpleri Prince Gregoire, Herodes a Queen Bess, ale posledn menovan usilovne odmietali prekonva prekky a ich jazdcom nezostalo ni inho, ne sa vzda a tak cieom vazne preklusal tvorron Prince Gregoire (Buccaneer), v sedle so svojim majiteom Zdenkom Kinskm.
Len o Prince Gregoire preiel cieom zaal sa a dostih - dostih divkov k fiakrom a k stanici konskej drhy, pretoe sa strhla brka a prietr mraien, na o mnoh dmy doplatili znienmi toaletami.
Na druh de sa od zaiatku schyovalo k dau a za dobrch podmienok bola odbehnut len Kladruber Preis pre dvojron kone na 986 metrov o 2000 zlatch, kde trojicu kobl porazil jedin rebec v poli, Picklock (Buccaneer) grfa Huga Henckela.
Potom sa spustila brka a lejak, v ktorom v Ressource-Preis, predajnom dostihu na 1600 metrov o 830 zlatch, ako prv prebehol cieom Bendigo, v cieovej rovine vak privrel na bariru kobylu Humming Bee (Ostreger) a po proteste bol diskvalifikovan, take konen poradie bolo Huming Bee - Tharak.
Beaten-Handicap na 1600 metrov vyhrala Hungaria (Giles I.) grfa Henckela pred Lumpaci-Vagabundusom a Alexander der Grossem, a Steeple-chase na 4800 metrov ahko zskala Fleurette s Eugenom Kinskm, pred nepomenovanm valachom barna Aehrenthala. Belku Frolic majite vazky Zdenko Kinsk zadral.

Oficlna mena Raksko-Uhorska bola v popisovanom roku jednotn, ale pouvalo sa niekoko nzvov, gulden, florin, alebo forint, sprvny slovensk nzov znel raksko-uhorsk zlatnk a v etine rakousko-uhersk zlat. Jedna zlatka, zlat, alebo zlatnk, bola napriek nzvu zo striebra a delila sa na 60, od roku 1857 na 100 grajciarov. Okrem toho sa pouvali aj zlat dukty, o bol nzov mince, bolo to teda to ist ako v Britnii, kde je menou libra a jedna z minc sa kedysi volala guinea, o je dodnes pouvan pojem na drabch spolonosti Tattersalls a nzvy jarnch klasickch dostihov 1000 Guineas a 2000 Guineas vyjadruj, o koko sa bealo v ase ich vzniku.
Jeden zlat dukt mal hodnotu smich zlatiek a v Raksko-Uhorsku boli niektor dostihy, ako naprklad zmienen Kaiserpreis, vypisovan v duktoch, o znamenalo, e vazn majite nedostane cenu v bankovkch, ale v zlatch minciach. V prpade Kaiserpreis bola celkov cena 1000 zlatch duktov, o bolo 3.5 kilogramu zlata s istotou 98.6 %. V samotnej cene zlata to dnes predstavuje hodnotu asi 170 000 , ale v porovnan s vtedajmi prjmami a vdajmi bola kpna sila 1000 duktov vyia.
V svislosti s diskvalifikciou Bendiga treba poznamena, e dostihov komisia sa skladala z dvoch lenov a jednm z nich bol jeho majite, kniea Karl Trauttmansdorff (na obrzku), prezident dostihovch spolkov Wettrenn-Vereins v Prahe a Renn-Vereins v Badene, a len direktri rakskeho Jockey-Clubu a Trabrenn Verein. Morlka bola vtedy in ako dnes, viu cenu ne vazstvo mala dobr poves, take diskvalifikcia bola mono prli prsna, len aby na poprednom funkcionrovi neupelo ani zrnko podozrenia.

1878: Kincsem pricestovala do Newmarketu

Kincsem pricestovala do Newmarketu

V nedeu 30. jna 1878 sa vprava trnera Roberta Hespa za peknho a pokojnho poasia priplavila do Britnie. Kincsem a Csalogny veer dorazili do newmarketskej stajne trnera Daleya a v pondelok boli na prvej rannej prechdzke, ktor vyuili miestni reportri a priniesli britskm itateom popis exteriru Kincsem a uznanliv komentre.
V stredu ila Kincsem s vodiom dobr galop na newmarketskom kopci a v piatok rchlu prcu na 2 1/2 mle, a bolo vidie, e je v plnom poriadku. Trner Hesp mal monos sledova trning niekokch sperov, prihlsench do Goodwood Cupu. Na prihlkach je 17 kon a Kincsem sa d vsadi v kurze 6/1.

Fakty o Kincsem z dobovej tlae sa v mnohom lia od zromantizovanch prbehov, vytvorench o niekoko desaro neskr. Jedna z legiend, o ktorch v jej re a krtko po nej nebolo napsan ani slovo a objavila sa a ovea neskr, je o make, ktor ju dajne sprevdzala na cestch. Niektor zdroje, vinou detsk blogy, dokonca uvdzaj aj meno maky - Csalogny. Meno je skuton, Csalogny vak nebola maka, ale zabudnut polovica z pru zzranch kobl trnera Roberta Hespa.

Prbeh Kincsem sa zaal trochu inak, ne tvrdia legendy na motvy rozprvky o karedom katku. Poda nich sa ju chovate Ern Blaskovics snail preda, ale nikto ju nechcel a tak mu zostala, ale v dobovej tlai mono njs in prbeh.
Blaskovicsovi sa v roku 1874 narodilo osem plnokrvnkov, ale ako majite malej stajne si ich nechcel (nemohol) necha vetky. Nechal si len kobylu s aleko najlepm pvodom, z prvho uhorskho ronka vysoko cenenho Cambuscana a z vynikajcej kobyly, vazky Nemzeti Dj, Hazafi Dj a dvojnsobnej vazky Csszrdij Waternymph, ktor u dala kobylu Harmat, vazku Hazafi dj v sezne 1875, ke mala Kincsem rok. Kincsem ptala mimoriadne ahkou cvalovou akciou a Blaskovics si ju obbil pre jej miernu a prtuln povahu. Ete ke bola na pastvinch, hovorieval trnerovi Hespovi, e m pre neho poklad, po maarsky kincsem, a toto meno jej zostalo napriek tomu, e v tom ase v Raksko-Uhorsku u bola jedna Kincsem, o rok skr naroden dcra Advocata a Confidence.
V roku 1876 mal Ern Blaskovics u Hespa tri kone, trojronch Hirnka a Miczi, a dvojron Kincsem, a jeho brat Mikls Blaskovics len dvojron Csalogny (Carnival - Louisa). Kobyly bratov Blaskovicsovcov vynikali u pred seznou. Noviny Sport priniesli sriu report z nvtev v najvch raksko-uhorskch stajniach a 8. aprla 1876 vyiel lnok o stajni trnera Hespa, ktor pripravoval 15 dvojronch kon. Kone boli v lnku fyzicky popsan, vrtane exterirovch nedostatkov, ale len dvom z nich, Kincsem a Csalogny, neznmy autor lnku predpovedal spen dostihov kariru.

V jni 1876 odcestoval Hesp s niekokmi komi do Berlna, kde ako prv debutovala Csalogny a vyhrala Versuchsrenuen der Stuten. O tri dni vybehla Kincsem a ahko vyhrala Erstes Criterium, kde odskoila ako trojdesatinov favoritka, pretoe berlnska dostihov komunita u z trningu poznala pomer sl s Csalogny. Kincsem a Csalogny spolu absolvovali cel nemeck turn a do Uhorska sa vrtili s povesou zzranch kobl. Kincsem zskala es vazstiev, Csalogny tyri a jedno druh miesto, na 950 metrov za tvorronm Basnsom, jednm z najlepch kon tej doby, ktor predtm i potom dokzal vyhra aj v Anglicku.
Po nvrate z Nemecka Kincsem 2. oktbra vyhrala svojej najbohat dostih sezny, Polgrok dija v Soproni, a potom bratov Blaskovicsovcov nenapadlo ni lepieho, ako posla svoje hviezdy proti sebe. Ich stretnutie sa odohralo 15. oktbra v Peti, v Ktvesek versenye na 948 metrov, kde sa zilo najvie pole, v akom sa Kincsem poas svojej kariry predstavila. Desa astnkov na prv pokus vemi dobre odtartovalo a od poa sa zakrtko odptali Kincsem s Csalogny a bojovali hlava-hlava. Dokeji Madden a Grimshaw tvrdo jazdili u od polovice dostihu a v cieli mala Kincsem nskok len pol dky. Csalogny mala po nvrate z Nemecka a program ne Kincsem. Odbehla tyri dostihy - 8. septembra v Koiciach, 16. septembra v Debrecne a 1. a 2. oktbra v Soproni, z oho dvakrt vyhrala a dvakrt neuspela na 800 a 850 metrov. Ak by bola manaovan trochu etrnejie a 15. oktbra by vyhrala, Kincsem by dnes nepochybne bola zabudnutm koom.

Nasledujcu seznu Kincsem a Csalogny zahjili v Bratislave, kde Kincsem vyhrala Trial Stakes, ale Csalogny skonila v llamdij a tretia, o predznamenalo jej pd do priemeru. V Nemzeti-dj a v Hazafi dj prehrala s Kincsem rozdielom triedy a neskr sa u len sporadicky objavovala v mench dostihoch na mtingoch, kde tartovala Kincsem. Pravdepodobne ju na cestch sprevdzala ako stajov druka a trningov sparingpartner, doloen je to vak len v prpade ich cesty do Britnie.
Ke Kincsem ukonila kariru, do chovu odila aj Csalogny a stala sa vynikajcou matkou. Vetkch desa jej potomkov dokzalo zvazi a boli medzi nimi vazka Kanczadj a stereichischer Stutenpreis Csalfa (Doncaster), vaz Jugendpreis z Baden Badenu Csr (Kisbr cscse), vazka Szchenyi-dj Turolla (Verneuil), druh z Trial-Stakes a z Nemzeti-dj Bitorl (Blvny), tretia z Hazafi-dij Nezsa (Buccaneer), a druh zo Szt. Istvn-dj a tret zo St Leger Csvr (Blvny).

1878: Rococo vyhral Grosses Hamburger

Rococo vyhral Grosses Hamburger

5. 7. 1878 Hamburg Vemi dobre sa zaal Derby mting v Hamburgu pre raksko-uhorsk stajne, ktor obsadili p dostihov a zskali tri vazstv.
To najcennejie si pripsal Anton Apponyi, ktorho pron hnedk Rococo (Ostreger alebo Compromise) pod dokejom Buttersom zdolal o 2 1/2 dky tucet sperov v Grosses Hamburger Handicape na 3800 metrov a pre grfa z Oponc zskal tun vhru 9000 mariek. Druh miesto a 900 mariek vybojoval domci Purple, o hlavu pred stplerom Prince Gregoireom grfa Zdenka Kinskho. tvrt dobehol vaz Norddeutsches Derby z roku 1876 Double Zro a medzi porazenmi boli aj druh k grfa Apponyiho Pfeil, vaz Grosser Preis von Baden Gastgeber, vazka Derby z Kodane Apple Blossom, mnohonsobn vazka Regimentstochter aj erstv vazka Silbernes Pferd z Berlna Zebra.
Hansa-Rennen na 2000 metrov o 2000 mariek ahko vyhrala Altona (Cambuscan) grfa Sztraya a oplatila Henckelovmu Sabinusovi prehru z jarnej Nemzeti dj. Neplaten miesta zostali domcim Sefer Paschovi a Erbprinzovi.
Tretie raksko-uhorsk vazstvo zskal trojron Bnk-Bn, ktor porazil trojicu nemeckch kon v predajnom dostihu na 1800 metrov. V Erffnungs-Rennen na 2000 metrov obsadili Henckelov Achilles a Baltazziho Franzi druh a tretie miesto za domcim Sharperom a Zdenko Kinsk neuspel pri pokuse zska cenn trofej v dostihu pnskych jazdcov, ke v Silberne Peitsche na 1800 metrov skonil v sedle svojej kobyly Frolic tret zo siedmich.
Vo Versuchs-Rennen na 950 metrov sa predstavilo osem domcich kon, vrtane prvch dvoch z Zukunfts-Preis z Hannoveru, dvojronch Rosabelly a Bismarcka, ktor si tentokrt poradie vymenili. Bismarck barna Oppenheima vyhral o 1 1/2 dky pred trojronm Flaneurom, Rosabella dobehla o dku tretia.

1878: Oroszvr vyhral nemeck Derby

Oroszvr vyhral nemeck Derby

7. 7. 1878 Hamburg Desiaty ronk Norddeutsches Derby vyhral Oroszvr grfa Huga Henckela a po Palmyre (Blair Athol), Double Zrovi (Virgilius) a Piratovi (Buccaneer) sa stal tvrtm vazom raksko-uhorskho chovu v rade.

Dlhodobm favoritom Norddeutsches Derby na 2400 metrov o 20 000 mariek bol vaz Preis des Jockey-Club Nil Desperandum, ale zo zkulisia sa o om rili nepriazniv sprvy. Kurzy Nil Desperanda a prvch dvoch z Union Rennen Oroszvra a Laterana sa vyrovnali, a vzruenie ich priaznivcov stplo natoko, e viedlo k hlunm vmenm nzorov. Krtko pred tartom sa hlavnm favoritom stal zverenec Jamesa Waugha Oroszvr a pod dokejom Tomom Busbym lohu splnil. Nil Desperandum, na ktorho Aristid Baltazzi op pozval brata Freda Archera Charlesa, bol od tartu pod spkou rn a len vaka Archerovej tvrdosti a vytrvalosti dobehol 3/4 dky za Oroszvrom. O es dok tret skonil najlep domci astnk Lateran a alch osem dok strcal Hansart. Dobeh doplnili nepomenovan kobyla po Peonovi z Grand Duchesse a stajov kolegovia prvch dvoch, Phoebe a Franzi.
Grf Hugo Henckel zskal hlavn cenu 27 100 mariek, ale zrejme by bol radej, keby vyhrala Phoebe, ktor sa javila lepie ako Oroszvr a grf v zime vsadil na jej vazstvo v Norddeutsches Derby 5000 mariek v kurze 20/1.
Odchovanec rusoveckho rebna grfa Huga Henckela Oroszvr (Albrook - Lady Wentworth po St. Albans) sa ako dvojroiak v dvoch tartoch neumiestnil. Seznu 1878 zahjil vo Viedni vazstvom v Handicape na 1600 metrov, potom skonil v Prater-Preis na 2000 metrov druh, tri dky za Kincsem, v Totalisateur-Preis na 2400 metrov op druh, pol dky za Altonou a jarn kampa zavil vazstvom v Trial Stakes na 1800 metrov v Bratislave. V Preis des Jockey-Club sa neumiestnil, ale nebol aleko a o dva dni skonil v Kaiserpreis na 2000 metrov s vhovou nevhodou tesne tret. V Nemecku sa pred Derby predstavil v Berlne, kde vyhral Union-Rennen o hlavu pred Lateranom a na druh de v Silberner Schild prehral o hlavu s Vitusom.
Pre grfa Henckela v de Derby vyhrala aj dvojron Little Digby (Digby Grand), ktor pod dokejom Peasnallom a zaou 42.5 kilogramu porazila sedem sperov v Pokali na 950 metrov o 1200 mariek. Druh miesto v sasnom dobehu obsadili domci trojron Sturm a Astronomie.
Hamburger Criterium na 950 metrov o 1500 mariek bolo isto raksko-uhorskou zleitosou, pretoe domce stajne iadneho dvojroiaka nenasadili a medzi tyrmi astnkmi ahko triumfoval vaz z Peti a z Viedne Amaranthus (Ketledrum) knieaa Hanaua, pred Picklockom grfa Henckela.
Z alch troch dostihov odili raksko-uhorsk kone ako porazen. V Hammonia-Rennen obsadili Jolante (ex. Mlle Buccaneer) a Achilles druh a tretie miesto za odchovankyu rebna v Tomikove, trojronou nepomenovanou kobylou po Buccaneerovi z Voltelly, teda pravou sestrou Tallsa, ktor vlastn barn Oppenheim, v Handicape dobehla Zebra tretia za domcimi Handicapperom a Purpleom, a vo Verkaufs-Rennen skonil Bnk-Bn druh za Eulenspiegelom. Dobeh predajnho dostihu rozptal brku rozhorenia, pretoe dokej Little Bnk-Bna zatiahol, za o dostal exemplrny trest, bol doivotne vylen z nemeckch a rakskych zvodsk.

1878: Oroszvr uspel aj v Renard Rennen

Oroszvr uspel aj v Renard Rennen

8. 7. 1878 Hamburg Na zver Derby mtingu a tyri kone zopakovali vazstv z predolho da, medzi nimi aj Oroszvr a Little Digby grfa Henckela.
Na Oroszvra v Renard-Rennen na 2800 metrov o 4000 mariek akali len dvaja krajania, tvorron Pfeil, ktor pred troma dami neuspel v Grosses Hamburger Handicape, a vazka Hansa-Rennen Altona, ale Derby-vaz v sedle s Tomom Busbym nezavhal a jasne dominoval s nskokom tyroch dok pred Pfeilom, Altona bola zle tretia.
Vo Vergleichs-Rennen na 950 metrov o 1500 mariek sa oakval sboj vazov Versuchs-Rennen a Hamburger Criteria, najlepch dvojroiakov Nemecka a Raksko-Uhorska, Bismarcka a Amaranthusa. Sboj sa odohral, ale len o druh miesto, pretoe dostih ahko ovldla Little Digby (Digby Grand). Henckelova kobyla pod dokejom Busbym vyhrala o 1 1/2 dky pred Bismarckom, Amaranthus bol o krk tret.
Hrdinsk vkon predviedla trojron prav sestra Tallsa, ktor de po vazstve v Hammonia-Rennen na 2000 metrov zskala triumf v Hessen-Preis na 2400 metrov o 1200 mariek. V poli tyroch kon vyhrala sasne so tvorronm Broadway Swellom, dku pre Jolantou a stplerom Prince Gregoireom. V dodatonom rozbehu o vazstvo porazila Broadway Swella o tri dky, za dva dni teda vyhrala trikrt.
Vazstvo zopakoval aj domci Handicapper, ktor vyhral Gyldensteen-Rennen pred Henckelovou Sorenzou a Baltazziho Franzim. Tret tart v predajnom dostihu na Derby mtingu absolvoval Bnk-Bn, ale po verajom extempore proti nemu nikto nenastpil, take vyhral walk over.
Poslednm dostihom mtingu bol stplov handicap na 5600 metrov, Grosses Hamburger Jagd-Rennen, kde vazn cenu 3960 mariek zskala pre grfa Zdenka Kinskho jeho kobyla Fleurette, ktor pod dokejom Hanreihom vyhrala o 1 1/2 dky pred Monacom. Do sedla svojej druhej kobyly Frolic angaoval Zdenko Kinsk rovinovho dokeja Charlesa Archera, o sa nestretlo s spechom. Frolic odmietla skka a nedokonila.

Renard-Rennen, medzironkov test pre trojron a starie kone, bol v sedemdesiatych rokoch 19. storoia astm cieom astnkov Norddeutsches Derby napriek tomu, e sa konal na druh de po Derby. V roku 1875 vyhrala Renard-Rennen Kincsem a v jej biografich sa uvdza, e si ahko poradila s vysoko cenenm vazom Derby Piratom, zamlan vak zostva, e Pirat proti oddchnutej Kincsem nastpil 24 hodn po akom sboji s Tallsom.

Odchovankya Antona Esterhzyho z Tomikova, prav sestra Tallsa (Buccaneer - Voltella), po svojom heroickom vkone v Hamburgu dostala meno Hessenpreis, s ktorm pre barna Oppenheima vyhrala Stadtpreis, dvakrt Union-Club-Preis a dobehla tretia v Grosser Preis von Baden. V chove mu dala vaza Deutsches St Leger Battenberga a vaza Preis von Iffezheim (dnen Frstenberg Rennen) Bardeho.

1878: Prprava Kincsem sa komplikuje

Prprava Kincsem sa komplikuje

jl 1878 Newmarket Kincsem v tchto doch usilovne trnuje a pripravuje sa na Goodwood Cup. V spolonosti Csalogny kad druh de cvla 2 a 2.5 mle, ale Csalogny jej u ako vodi nesta a nedoke ju prim k potrebnej rchlosti. Trner Hesp sa bude musie poohliadnu po lepom vodiovi, s m by mu mohli pomc Taszilo Festetics alebo Alexander Baltazzi.
Otznikom je stav Kincsem - zo sprv reportrov anglickch portovch magaznov vyplva, e sa s ou osi zmenilo. Spoiatku sa im jej galopy a kondcia pili, ale teraz u vyslovuj pochybnosti, i bude stai na tvorkilometrov Goodwood Cup. Pravdepodobne na u m nepriazniv vplyv anglick podnebie, krmivo a voda, a zrejme je to vidie na jej kondcii.
Kincsem bude v Newmarkete do 20. jla a poslednch desa dn bude trnova priamo v Goodwoode, aby si zvykla na tamojiu drhu. Jej majite Ern Blaskovics spolu s priatemi odcestuje do Anglicka 27. jla.

Taszilo Festetics a Alexander Baltazzi mali v tch asoch v Anglicku vek stajne. V roku 1878 mali u trnera Hayhoea v Newmarkete spolu asi dvadsa kon, i sa vak naplnila mylienka z maarskej tlae a i skutone pomohli s prpravou Kincsem, potvrdi nemono.

Vysvetlenie problmov z prpravy bolo zverejnen a po nvrate z cesty do Anglicka, Franczska a Nemecka. Poda trnera Robera Hespa nebola v Newmarkete k dispozcii kvalitn voda, o vyrieil tak, e zaal vodu prevra a vychladen ju podval Kincsem, nao zaala dobre ra a rchlo sa vrtila do pikovej formy.
Rozprvanie trnera Hespa ilustruje, ak znalosti mali vtedaj trneri v oblasti vivy a tie vyvracia legendu o tom, e Kincsem odmietala in vodu, ne domcu, ktor jej dajne vozili na cestch.
e je legenda o vozen vody fikcia, napoved aj logick vaha, koko litrov vody denne spotrebuje tvrdo trnujci dostihov k v letnch mesiacoch a vpoet, koko by jej potreboval na tde, koko na dvojmesan cesty do Nemecka a koko na trojmesan cestu do Anglicka. V dobe konskch povozov a parnch vlakov by to bol znan logistick problm, nehovoriac o tom, e udra v lete vodu erstv a pitn by bolo vemi ak, a nemon.

1878: Dvojnsobn spech Frolic

Dvojnsobn spech Frolic

17. a 18. 7. 1878 Mnster Vo vestflskom meste Mnster sa odohral dvojdov prekkov mting, z ktorho si obe hlavn ceny odviezol Zdenko Kinsk.
V druhom najbohatom nemeckom prekkovom dostihu, v Mnster Handicap-Steeple-chase na tri mle, sa predstavili tyri raksko-uhorsk kone a sperom o 20 dok utiekla Frolic s dokejom Kellym. Druh a tretie miesto obsadili domci valasi George a Counsellor s dokejmi Sayersom a Hanreihom, za ktormi dobehli druh kobyla Zdenka Kinskho Fleurette v sedle s majiteom a Victoria knieaa Czetwertynskho s Hectorom Baltazzim. Do ciea sa dostalo dev z desiatich tartujcich, vrtane Dieppa, ktor spadol a dokej Phillips si zlomil knu kos, ale napriek tomu znova nasadol a dostih dokonil.
Mono ete lep vkon predviedla Frolic na druh de vo Westphlische Steeple-chase na tri a tyri mle, ke op zvazila, tentokrt pod Zdenkom Kinskm o desa dok pred kobylou Castletown Lass s Fritzom Metternichom a jednm z najlepch nemeckch prekkovch kon, 23-nsobnm vazom Le Beau v sedle s jeho majiteom, porukom von Tepper-Laskim.
Osemron belka Frolic (Master Bagot), ktor v Gde nealeko Peti trnuje Walter Oram, zskala pre svojho majitea ceny 9705 a 3230 mariek.

Zdenko Kinsk (na obrzku) bol synovcom Oktaviana Kinskho a neskr zdedil jeho panstvo v Chlumci. V roku 1877 sa oenil s Georginou Festeticsovou a stal sa zaom znmeho turfmana Taszila Festeticsa.
V sledovanom roku 1878 mal 34 rokov a bol jednm z najuznvanejch portovcov druhej polovice 19. storoia. Bol vemi spenm pnskym jazdcom, zastoval sa sa v striean holubov, bol priekopnkom tenisu v Raksko-Uhorsku a bol aj vynikajcim plavcom. V lete roku 1874 sa s istm americkm gentlemanom stavil o obrovsk sumu 40 tisc zlatch, e preplva kanl La Manche. V rmci trningu v Dunaji opakovane doplval z Viedne do Bratislavy, ale o preplvanie kanla sa napokon zo zdravotnch dvodov nepoksil a prvm lovekom, ktor to dokzal, sa v roku 1875 stal kapitn Matthew Webb.
Zdenko Kinsk portoval do vysokho veku a posledn steeplechase jazdil ako 60-ron. Zomrel v januri 1932 vo veku nedoitch 88 rokov.

1878: Dve vazstv Hectora Baltazziho s Relliance

Dve vazstv Hectora Baltazziho s Relliance

21. 7. 1878 Baden V kpenom mesteku Baden nealeko Viedne divci okrem tradinch prekkovch dostihov videli aj oraz populrnejiu novinku, dostihy zapriahnutch klusajcich kon.
Program dostihovho da otvorili jednozprahy a medzi tvoricou astnkov sa s vekou prevahou presadili kobyly pna Wssa z Viedne. Zvazila Jenny, ktor na ditancii 4000 metrov dosiahla as 7 mint 40 seknd, pred o 20 seknd pomalou Lucy. Kobyly pre svojho majitea spolu zskali 210 zlatch. V dostihu dvojzprahov so tvorkolesovm koiarom sa stretli len dvaja astnci, pni Wawrik a Reuter. estn cenu za vazstvo zskal prv menovan, ke so svojim prom kon zdolal 6 kilometrov za 17 mint a 48 seknd.
Dve vazstv v steeplechase dosiahol Hector Baltazzi, obe v sedle kobyly Relliance zo stajne pivovarnka Meichla zo Simmeringu. V Reiterclub-Steeple-chase na 4000 metrov Relliance vyhrala pred kobylami Nefelejcs a Fanny, a zskala 290 zlatch a hne v nasledujcom dostihu, vo Weilburgpreis na 4000 metrov zdolala Pull Devila, Helene a Salteadora, a zskala estn cenu a 180 zlatch.
Dstojncke stple priniesli dramatick dobehy - v Jagdrennen na 4000 metrov v poli iestich kon zvazil Rigoletto s porukom von Trnklom, o krk pred Mokny Berczim s porukom von Chwalibogowskym a Pony-Steeple-chase na 3500 metrov vyhral Comoran s porukom grfom Zedwitzom, o hlavu pred Listom s nadporukom von Jekeyom. Vazi zskali estn ceny a vhry 180 a 20 zlatch.
Zveren dostih fiakrov na 4000 metrov vyhral v ase 10 mint a 3 sekundy Johann Schrf z Mdlingu, s nskokom 8 seknd pred Eduardom Schellom z Badenu, Josephom Wissmann z Vslau a Johannom Hlzlom z Badenu.

Dostihov spolok v Badene organizoval prekkov dostihy a snail sa o vybudovanie vekho prekkovho zvodiska, ktor by poda vzoru Auteuil a Longchamp psobilo popri Freudenau. Zmer sa potkal s dlhodobmi problmami aj s konkurenciou samotnho Freudenau a prekkov dostihy v Badene napokon zanikli. Korene tam zapustili kluscke dostihy - v roku 1892 vznikol Trabrennverein a behva sa tam od roku 1893 a dodnes.

Hector Baltazzi bol pravdepodobne najlep prekkov jazdec tej doby, rozhodne vak nejazdil v rukavikch, o dokazuje lnok zo satirickho a kritickho magaznu Kikeriki, ktor uvdza, e Baltazzi s priatemi mohutne oslavovali vazstv, ale jeho kobyla u po prvom dostihu krvcala. Magazn vyta Spolku ochrancov zvierat, e je pasvny voi trzniteom kon z lepch rodn a zdrazuje, e nie nevzdelan ronci a opit koii, ale triezvi achtici dvaj zl prklad...

1878: Kincsem je vo forme

Kincsem je vo forme

jl 1878 Goodwood Poda sprv z Anglicka je Kincsem pred Goodwood Cupom vo vynikajcej forme, rovnako ako franczsky Verneuil, ktor sa na Goodwood Cup pripravuje v Ascote.

Goodwood Cup, 2 1/2 mle

Verneuil 4 r., Goater, 60 kg

Charon 5 r., Custance, 57 kg

Pageant 7 r., Cannon, 56 kg

Kincsem 4 r., Madden, 54 kg

Lady Golightly 4 r., F. Archer, 54 kg

Lord Clive 3 r., Saddington, 47.5 kg

Mida 3 r., McDonald, 46 kg

Na tartovej listine zostalo sedem kon a britsk magazn Bells Life oakva vazstvo Kincsem. Poda magaznu by jej najvie problmy mal robi Pageant a nebezpen bude napriek vysokej zai aj aktulny vaz Ascot Gold Cupu Verneuil. Kurzy britskch bookmakerov s 5/2 Pageant, 3/1 Verneuil, 4/1 Kincsem, na kontinente s kurzy 5/2 Pageant, 3/1 Verneuil a 7/2 Kincsem.

1878: Kincsem vyhrala Goodwood Cup!

Kincsem vyhrala Goodwood Cup!

30. 7. - 1. 8. 1878 Goodwood Neporaziten Kincsem nenala premoitea ani v Britnii a v Goodwood Cupe porazila dvojicu sperov.
Mting v Goodwoode sa zaal vemi dobre - v utorok 30. jla tvorron Capillaire (Broomielaw) grfa Festeticsa potvrdil pod dokejom Fordhamom lohu favorita Craven Stakes na 2000 metrov a vyhral systmom tart-cie, bez boja o dve dky pred tvoricou sperov. V stredu 31. jla predviedol vborn vkon dvojron rebec Galantha grfa Festeticsa. Odchovanec Antona Esterhzyho z Tomikova, prav brat Falsacapu, Tallsa a Hessenpreis, skonil pod Georgeom Fordhamom v Levante Stakes na 1200 metrov v poli deviatich kon tret, krk a dku za Rayon d'Orom (Flageolet) a Flaviusom.
Zo tartovej listiny netrpezlivo oakvanho Goodwood Cupu na 4000 metrov boli v de dostihu, 1. augusta, na posledn chvu krtnut Hampton a Mida, ktor o de skr beali Goodwood Stakes, a spolufavorit, vaz Ascot Gold Cupu Verneuil, ktorho trner naiel rno v boxe s vekm opuchom na kolene a jeho stav sa nezlepil, take ho napoludnie stiahol. Kurzy sa po krtoch zmenili, Pageant klesol na 5/4, Lady Golightly bola 9/4 a Kincsem 5/2, ale dokej Madden bol presveden o jej vazstve a povedal: s naou kobylu zahanbme anglick kone - pohr urite vyhr.
Hne po tarte sa vedenia ujal favorizovan Pageant s Tomom Cannonom, za ktorm v pomalom tempe s odstupom asi tyroch dok nasledovali Kincsem s Maddenom a Lady Golightly s Fredom Archerom. 3/4 mle pred cieom Pageant zvil tempo a Lady Golightly bola rchlo porazen. Pageant sa zdal by jasnm vazom, ale porazene vyzerajcu Kincsem (Cambuscan) dokej Madden ostrohami a bikom rozhbal, pomaly sa zaala pribliova, sto yardov pred cieom Pageanta dostihla a zvazila s nskokom dvoch dok, priom poda hodiniek pna Bensona dosiahla as 5 mint 14 seknd.

V ten ist de sa zrodil al, mono ete v spech raksko-uhorskho turfu, ke nepomenovan syn Cambuscana a Honey Bee v Molecomb Stakes na 1200 metrov porazil osem anglickch sperov. Syn Honey Bee, naroden v najlepom rebne monarchie, v Kisbri, pod Fredom Archerom s kurzom 100/15 (6.6) vyhral systmom tart-cie o dve dky pred favorizovanou Radiancy, Friar Rush skonil o tyri dky tret.
Vazstvo v Goodwood Cupe m pre majitea Kincsem Ern Blaskovicsa hodnotu 480 libier (4800 zlatch), z oho 300 libier je cena trofeje, striebornej sochy so scnou, zobrazujcou ako Graham of Claverhouse zachrauje kra Viliama III. Oranskho po pde z koa v bitke pri Seneffe.
rebec z Honey Bee zskal vazstvom v Molecomb Stakes pre svojho majitea Taszila Festeticsa 1125 libier (11 250 zlatch), to vak bolo zanedbaten oproti obrovskm vhram v stvkach. Grf Taszilo Festetics vyhral 150 tisc zlatch a majite Kincsem Ern Blaskovics 30 tisc, princ Friedrich von Hessen a grf Bla Zichy vyhrali po 150 tisc, Francis Cavaliero 20 tisc a dokej Elijah Madden 10 tisc zlatch.

Vazstvo Kincsem v Goodwood Cupe bolo v raksko-uhorskch novinch popisovan ako ahk, o s dvojdkovm nskom koniec koncov bolo, vina tlae vak mlala o tom, ako boli Angliania okovan vkonom Elijaha Maddena. Niektor britsk noviny jeho meno rozdelili na Mad Den (ialen Den), in ho nazvali msiarom. Poda komentra novn Press sa Madden urite musel ui za msiara, magazn The Illustrated Sporting priniesol okrem kresby zverenho sboja aj kresbu, ako si stewardi pri odsedlvan prezeraj zranenia Kincsem a pisate s pseudonymom Skylark uviedol, e Madden jazdil msiarskym tlom aj potom, ke u mal vazstvo jasne v rukch. Ern Blaskovics na otzku, i bol spokojn s vkonom dokeja, odpovedal diplomaticky: vyhral, take som spokojn, a dodal, e mu dal odmenu 300 libier...

Dnen turfmani poznaj u len prbehy Kisbra a Kincsem, ale raksko-uhorsk kone toho v Britnii dosiahli podstatne viac. Tri vazstv na mtingu a cenn double zo da Goodwood Cupu dokazuj, e turf v monarchii bol v tej dobe na najvyej svetovej rovni.

V dobe, ke bolo za spech povaovan len vazstvo, bolo Galanthovo blzke tretie miesto z Levante Stakes nedocenen, narazil vak na neskoriu legendu svetovho turfu Rayon d'Ora.
Syn Cambuscana a Honey Bee neskr dostal meno Molecomb, ale ani on, ani Galantha sa na kontinente v konkurencii alch raksko-uhorskch dvojroiakov nepresadili.

Sila raksko-uhorskho turfu bola zaloen na importe pikovch kon a v monarchii neskr skonili dva najlepie rebce goodwoodskho festivalu 1878. V roku 1879 bol do rebna Kisbr kpen krtnut favorit Goodwood Cupu Verneuil, jeden z najlepch kon tej doby, ktor na mtingu Royal Ascot 1878 vyhral v priebehu tyroch dn tri vek dostihy, 18. jna Gold Vase na 2 mle, 20. jna Gold Cup na 2 1/2 mle a 21. jna The Alexandra-Plate na 3 mle.
V roku 1886 ho nasledoval Insulaire, ktor na goodwoodskom mtingu 1878 utrpel prekvapiv prehru v Sussex Stakes, ale okrem toho v tom roku vyhral Prix du Jockey Club a dobehol druh v 2000 Guineas a v Derby. Insulairea spolu s alm vazom franczskeho Derby Beauminetom kpil grf Alexander Forg do svojho rebna v Ninej Kamenici pri Koiciach.

1878: Kincsem u je vo Franczsku

Kincsem u je vo Franczsku

4. 8. 1878 Le Havre Vazka Goodwood Cupu Kincsem sa vylodila v prstave Havre a bude aka na Grand Prix de Deauville. Na prihlkach dostihu na 2400 metrov s cenou 15 000 frankov zostalo 19 z 30 pvodne prihlsench kon, vrtane obhjkyne vazstva Vinaigrette, ktor pred rokom vyhrala pred Verneuilom.

Cesta Kincsem sa zaala na Derby mtingu vo Viedni, kde v rozmedz piatich dn vyhrala tri dostihy. Z Viedne kone trnera Hespa odcestovali do Berlna, kde Altona vyhrala Stutenrennen (Oaks) a prtomnos Kincsem v Hoppegartene vyuil znmy maliar Emil Adam. Krajrskou terminolgiou povedan jej zobral miery a urobil skicu, signovan 8. jna 1878.

Z Berlna pokraovala Hespova staja na mting do Hannoveru a potom na Derby mting do Hamburgu, kde sa od vpravy oddelili Kincsem a Csalogny, a odplavili sa do Britnie. V tej dobe u bola Kincsem viac ako mesiac na cestch, ale Hesp ju mal neustle pod dohadom a v trningu.
Do Newmarketu prili Kincsem a Csalogny mesiac pred Goodwood Cupom a po pr doch, po mtingu v Hamburgu, za nimi pricestoval aj Elijah Madden. Skr ako bolo naplnovan, u po dvoch tdoch, sa vprava presunula do Goodwoodu, na panstvo vojvodu z Richmondu, ktor im dal v parku svojho zmku nealeko zvodiska urobi trningov drhu. Jeden z plnovaov vpravy Francis Cavaliero neskr v magazne Sportblatt napsal, e trner Hesp dval Kincsem galopy vemi skoro, u o pol tvrtej rno, ale i tak neunikla stvkrskm zvedom, ktor pri stajni trvili cel noci a ke rno priiel Madden, presunuli sa na svoje pozorovacie stanovisko.

Pohad na mapu napoved, preo Kincsem beala prve v Goodwoode a nie v Ascote, alebo v Newmarkete. Goodwood Cup termnovo dobre zapadal do kombincie s Grand Prix de Deauville a s Grosser Preis von Baden, a bolo maximlne zjednoduen cestovanie, i u do Anglicka, alebo potom do Franczska.
Goodwood le len 25 kilometrov od prstavu Portsmouth, odkia dodnes ved lodn spojenia do prstavu Le Havre. Kincsem sa v Le Havre vylodila 14 dn pred Grand Prix de Deauville, ale o jej alej ceste s pochybnosti. Zvodisko La Touques je vzdunou iarou len 15 kilometrov od prstavu Le Havre, take ako najpravdepodobnejie pokraovanie cesty sa jav varianta, e Kincsem prila na zvodisko po svojich. Vo franczskych novinch sa vak objavila sprva, e Kincsem pricestovala do Chantilly, aby sa lieila z morskej nemoci, zdrala sa tam dva dni a odcestovala do Deauville.
Sprve chba logika, pretoe sa to malo odohra a desa dn po vyloden a Kincsem sa do Deauville mala vrti de pred dostihom. Je vemi nepravdepodobn, e by kinetza pretrvvala tak dlho a e by takto postihnut kobylu vystavili aliemu cestovaniu do 300 kilometrov vzdialenho Chantilly, zvl᚝ ke Ern Blaskovics netajil svoju averziu voi franczskym eleznicam. Z cesty Kincsem bolo po jej nvrate v rakskych a maarskch dostihovch urnloch uverejnench pomerne vea detailov, ale jej pobyt v Chantilly sa nikde nespomna, o prina mylienku, e to mohla by falon sprva s cieom zvi jej stvkov kurz, pretoe po vazstve v Goodwoode bola desatinovou favoritkou.

1878: Osem vazstiev v Doberane!

Osem vazstiev v Doberane!

5. - 7. 8. 1878 Doberan Najslvnejie dostihov farby monarchie, modrobiele pruhy grfa Huga Henckela, privdzaj nemeckch majiteov do zfalstva. Na mtingu v Doberane tartovali grfove kone v siedmich dostihoch, vetky vyhrali a zskali vetkch p estnch cien. sme vazstvo raksko-uhorskch farieb zskal Zdenko Kinsk v steeplechase.

V prv de mtingu sa bealo o tri estn ceny. V Herrenreiten na 2630 metrov zvazil tvorron Prince Giles I. (Giles I.) v sedle s princom Lajosom Esterhzym a zskal 930 mariek a strieborn pohr vekovojvodu. Prince Giles vyhral o 1 1/2 dky pred kobylou Blaue Hexe barna Oppenheima, King Victor dobehol o p dok tret, Postillon bol zadran.
Po majstrovskej jazde Lajosa Esterhzyho uspel aj trojron Achilles (Flibustier), ktor v Marien-Rennen pre pnskych jazdcov na 2630 metrov porazil p sperov a zskal 1390 mariek a zlat pohr vekovojvodkyne Marie. Achilles porazil o pol dky Alpenstocka s pnom von Langenom, tret Talisman s von Crammom strcal 15 dok.
V hlavnom dostihu da, v Zuchtrennen na 2630 metrov, kde na vaza akalo 5250 mariek a putovn zlat bik vekovojvodu Paula Friedricha, sa stretli tyri kone a ahk dvojdkov vazstvo zskal Sabinus (Salamander) s dokejom Busbym. O sasn druh miesto sa podelili domci Harmonium a Hansart, posledn skonil Cobold.
Pre grfa Henckela vyhral aj Picklock (Buccaneer), ktor v Erinnerungsrennen pre dvojron kone na 947 metrov zskal 2835 mariek, ke pod dokejom Busbym porazil o pol dky Mowerinu. O es dok tret a posledn dobehol Adam.
Bez raksko-uhorskej asti sa odohrali Grosses Doberaner Handicap na 2630 metrov, kde sa v poli piatich kon o 3/4 dky presadil Schnellufer (Blue Gown) barna Oppenheima, a vo Verkaufsrennen na 1547 metrov dvoch sperov porazil Young Blair Athol (Blair Athol) pna Otta Oehlschlgera.
Traja zo tyroch vazov grfa Henckela zopakovali svoje spechy aj na druh de. Vono dostal len Sabinus, ktor bol krtnut z Kleines Doberaner Handicapu na 1547 metrov a za jeho neprtomnosti dvoch sperov porazil Sharper (Savernake) grfa Bernstorff-Gyldensteena.
V Pauls-Rennen na 947 metrov sa Picklock op stretol s Mowerinou a napriek 2.5-kilogramovej penalite za predol vazstvo dnsku kobylu porazil o dku a zskal alch 2150 mariek.
V Alexandrinen-Rennen pre pnskych jazdcov na 2630 metrov sa zopakoval dobeh z Marien-Rennen - Achilles s Lajosom Esterhzym porazil o krk Alpenstocka s von Langenom a zskal 1000 mariek a estn cenu vekovojvodkyne Alexandrine. O osem dok tret dobehol vaz Grosses Doberaner Handicapu Schnellufer s von Crammom.
Najcennej spech priiel vo Friedrich Franz-Rennen na 2630 metrov, kde bol kvli prechladnutiu krtnut vaz Norddeutsches Derby Oroszvr. Po jeho krte bol vysokm favoritom vaz Silberner Schildu a Grosser Preis von Hannover, v tejto sezne neporazen trojroiak Vitus, ale jeho jedin sper, robustn a siln Prince Giles I., profitoval z daom rozmoenej drhy a nedal mu iadnu ancu a pod Tomom Busbym ahko zvazil o tri dky. Majite Vitusa von Langen podal protest kvli Busbyho jazde, ale neuspel a grf Henckel zskal 5945 mariek a cenn trofej, zlat bik vekovojvodu Friedricha Franza.
Staja grfa Henckela vyhrala Friedrich Franz-Rennen tvrtkrt za sebou, predtm v roku 1875 uspel Talisman a v rokoch 1876 a 77 Konotoppa.
Program druhho da uzavrel Handicap na 1547 metrov, ktor v poli tyroch kon vyhrala Blaue Hexe (Blue Gown) barna Oppenheima.
Na tret de sa beal len Steeple-Chase Handicap na 4000 metrov, ktor pohodlne vyhrala esron Fleurette (Pace) v sedle so svojim majiteom Zdenkom Kinskm a zskala 1995 mariek. O tyri dky druh skonila Gretchen s porukom von Tepper-Laskim, Queensland po pde dobehla so stratou viac ako sto dok. Obhajkya vazstva Lady Spencer a Bosswell spadli, priom posledn menovan si zlomil chrbticu a musel by zabit.

Zvodisko Ostseerennbahn pri Doberane, alebo Bad Doberane, je najstarie na eurpskom kontinente. Dostihy sa tam poprvkrt beali v roku 1804 a v roku 1822 vznikol Doberaner Rennverein a beali sa tam prv dostihy plnokrvnkov. Prevdzku zvodiska vrazne zasiahli obe svetov vojny, ke boli pvodn dreven tribny a ostatn stavby rozobran a pouit ako palivo a stavebn materil. Po II. svetovej vojne sa tam do roku 1962 behali len dostihy polokrvnkov a teplokrvnch kon. Dostihy boli po dlhej prestvke obnoven v roku 1993 a dnes maj provinn charakter, ale v 19. storo bol mting v Doberane osi ako Royal Ascot, pretoe ho organizovala a financovala meklenbursk panovncka rodina a dostihy boli pomenovan po lenoch rodiny, ktor darovali estn ceny.
estn ceny mali v tej dobe plne in hodnotu ako dnes, ke ich zskavaj vazi aj tch najhorch dostihov, o vyvolva falon pocit spechu. V 19. storo boli estn ceny vemi cenn zlatncke diela a neboli prli obvykl. Mting v Doberane bol s piatimi estnmi cenami vnimon a vnimon bolo i to, e v roku 1878 vetky ceny zskal Hugo Henckel.
Manaovanie kon sa asto neodvjalo od dotcie dostihu, ale od estnch cien, ktor sa uvdzali v propozcich aj v tatistikch, vi tabuku najspenejch kon sezny 1877, kde je uveden poet tartov, poet walk-overov, poet prvch, druhch a tretch miest, zisk a v poslednom stpci poet estnch cien. Kincsem v roku 1877 zskala jednu estn cenu a pri jej 54 vazstvch celkovo zskala 199 705 zlatch a 6 estnch cien.

Kobyla Mowerina, ktor v Doberane dvakrt porazil Picklock, bola odchovan v rebne Otta Scaveniusa v Dnsku. Jej otcom bol vaz Ascot Gold Cupu Scottish Chief, matka Stockings bola po vazovi 2000 Guineas a St Leger Stockwellovi, z Go-Ahead, pravej sestry majitea Trojkoruny West Australiana.
Mowerina v roku 1878 vyhrala tri dostihy v Anglicku a neskr tam bola predan. Bola vemi tvrd a vkonn, celkovo nazbierala 16 vazstiev a dokonca odbehla sedem dostihov rebn.
V rebne vojvodu z Portlandu sa stala vnimonou chovnou kobylou. Dala 18-nsobnho vaza Donovana (Galopin), ktor priiel o Trojkorunu druhm miestom v 2000 Guineas, potom vyhral Derby a St Leger. Raeburn (St. Simon) mal smolu, e bol v jednom ronku s Isinglassom a Ravensburym, ktor v tomto porad obsadili prv dve miesta vo vetkch dostihoch Trojkoruny. Raeburn bol za nimi tret v 2000 Guineas a v Derby. Dcra Moweriny Modwena (Galopin) ako dvojron vyhrala 9 dostihov a bola dvojronou ampinkou sezny 1884, a z jej vetvy rodiny 7-a pochdza aj vazka eskho Derby Ready For Life. alia dcra Moweriny Semolina (St. Simon) vyhrala 13 dostihov, vrtane 1000 Guineas a z jej vetvy rodiny okrem inch spench kon pochdza printr Overdose.
Na rozdiel od naich konn, kde boli najlepie kone 19. storoia odsunut na vedajiu koaj, v Dnsku na svoju vnimon kobylu nezabudli a tamojia analgia Jarnej ceny kobl sa beh pod nzvom Mowerina lob.

1878: V Gmundene bol Baltazzi bez konkurencie

V Gmundene bol Baltazzi bez konkurencie

15. - 17. 8. 1878 Gmunden Na najnovom zvodisku monarchie, v hornorakskom kpenom meste Gmunden, sa odohral prv dostihov mting. Poda turfmanov je zvodisko, leiace v bezprostrednej blzkosti mesta pod Alpami, jednm z najkrajch na svete. Hlavn tribna je dreven, postaven vo viedenskom tle a vyzdoben farbami monarchie. Na tribne bolo k dispozcii dostatok ovocia, zmrzliny a inch druhov oberstvenia. Tra je ovlna s smimi skokmi, problmom vak bolo vysok odkodn, poadovan ponohospodrmi, cez ktorch polia viedla tra. Z tohoto dvodu nebola vyten tra pre rovinov dostihy, beali sa len steeplechase.
Dostihy darom - pohrom pre vaza - poctila prv Sporting-Lady monarchie, jej velienstvo cisrovn Albeta Bavorsk, zvan Sissi, tisce divkov zo irokho okolia sa vak jej prchodu nedokali. Vysok dvor reprezentovali arcivojvodovia Albrecht a Eugen, armdu pon marli Latour a Nadosy, generlmajor Trk a al.
Na novom zvodisku svoju zrunos op predviedol Hector Baltazzi, ke vyhral tyri z piatich tartov. Ako prvho previedol vazne cieom valacha Oracla princa Paula Esterhzyho v Reiter-Club-Steeple-chase na 4000 metrov. Oracle vyhral v poli tyroch kon systmom tart-cie o tri dky pred Pull Devilom, Masquerade a Mokny Berczim, a zskal estn cenu a 390 zlatch.
Pocal Ihrer Majestt der Kaiserin na 4000 metrov prilkal na prihlky a 55 kon, ale na tart sa ich nakoniec postavilo len p a po tarte ila rchlo dopredu Hexe, sledovan Reliance, Victoriou, Othellom a Trouville. V tomto porad prekonali Tribnny skok, potom na pevnom skoku Hexe spadla a dokej Hanreih odiiel s modrinami. Neskr na Bullfinchi spadol Othello a nadporuk von Jkey si zranil ruku.
Po pde Hexe sa vedenia ujala vborne skuca Reliance, s ktorou Hector Baltazzi v Badene dvakrt vyhral, ale tentokt ju prenechal dokejovi Reynoldsovi. Baltazzi v sedle Victorie sedel za Reliance a trojicu uzatvrala Trouville. Takto absolvovali al okruh, na konci ktorho bola Reliance hotov a prepadla sa na posledn miesto. 85 kilogramov nesca Victoria u nezavhala a vyhrala o 5 dok pred o 20 kilogramov menej zaaenou Trouville, a zskala vzcny pohr cisrovnej a 600 zlatch.
V Jagdrennen na 3200 metrov pre dstojnkov a kadetov c. a k. vojska, dislokovanch v Hornom Raksku a v Salzburgu, sa predstavilo desa dragnov, medzi nimi aj najmlad z bratov Baltazziovcov, kadet-apirant Heinrich Baltazzi, po kolzii vak skonil medzi porazenmi. Vazstvo vybojoval poruk von Korda v sedle svojej polokrvnej kobyly Dory.
Program prvho da doplnili dva dostihy kluskov pod sedlom a po iestej hodine sa dostihov spolonos presunula do hotela Bellevue.
Von de medzi dostihmi mala vyplni regata na jazere Traunsee, cel de vak vytrvalo pralo a regata bola presunut na 18. augusta. D poznamenal aj druh dostihov de - vine kon, zvyknutch na tvrd raksko-uhorsk zvodisk, robilo blato vek problmy. Z Gmundner Steeple-Chase na 4800 metrov bolo krtnutch es kon, medzi nimi aj Victoria, jej majiteovi Jacquesovi Schawelovi vak vazstvo aj tak neuniklo. Postaral sa o to Hector Baltazzi v sedle Loriota, ktorho speri nechali vpredu pulova, ale Baltazzi rebcovi nescemu a 88 kilogramov dobre rozloil sily a vyhral tart-cie, o 5 dok pred Camomile (76.5 kg), Othellom (66) a Orange (79).
Damenpreis na 4000 metrov sa odohrvala vo vemi pomalom tempe za vedenia kobyly Lgyott pna Schawela, ktor na plote s cestou odmietla skoi, ale jej dvaja speri to nevyuili. Lgyott sa otoila, skok prekonala a v polovici dostihu sa vrtila do vedenia. Tempo bolo oraz pomalie, a sa kone dostali do klusu, km energicky nenastpil Hector Baltazzi s Lgyott. Baltazzi zskal tvrt vazstvo na mtingu s nskokom dvoch dok pred neskoro rozhbanou Masquerade a Mokny Berczim.
Spestrenm bola Verlosungs-Steeple-Chase na 4000 metrov, ktor ponkala najvyiu pean cenu, 1500 zlatch, za to vak vaz preiel do vlastnctva Gmundener Rennvereinu a bol vyrebovan v tombole. Trojdkov vazstvo zskal nadporuk von Mariassy v sedle svojho polokrvnho valacha Pull Devila, ktorho novou majitekou sa stala dma z Gmundenu so rebom slo 512.
Hectora Baltazziho o piate vazstvo v piatom tarte pripravil pd s kobylou Hopeful v kapustnom poli. Vazka Armee-Steeple-chase z Viedne vyzerala by mtva, avak Baltazzi ju bikom prebral a pokraoval, ale kobyla u na akej drhe stratu nedokzala zlikvidova a skonila posledn, tretia, len tri dky za druhm Voltom.

Na al de po dostihoch sa uskutonila zmienen regata a vazom singlovho skifu sa po odstpen dvojice sperov takpovediac walk over stala jedna z najpozoruhodnejch osobnost portu z prelomu 19. a 20. storoia, Viktor Silberer.
Viktor Silberer bol novinr, spisovate, politik a portovec s neuveritenm spektrom zujmov. Venoval sa gentlemanskm portom - organizoval sae a sm aj sail vo veslovan, v plvan, v cyklistike, v erme, v biliarde. Jeho najvou lskou bola vzduchoplavba, vaka omu ho svojho asu poznal kad Viedenan, pretoe od roku 1887 a 98-krt vzlietol nad Viede, o bola v tom ase ohromn atrakcia, sledovan tisckami divkov. Bol lenom mnohch portovch spolkov, viedol Veslrsky spolok, Cyklistick spolok, neskr zaloil Viedensk Aero Klub a bol jednm zo zakladateov Generlneho portovho vboru Rakska, predchodcu dnenho Rakskeho Olympijskho vboru.
Silberer bol aj turfman a majite klusckej stajne. Psal vemi fundovan reporte a lnky z dostihovho prostredia a zaloil Allgemeine Sport-Zeitung, prv portov noviny v monarchii, vaka ktorm sa zachovalo obrovsk mnostvo informci zo sveta turfu. Jeho vydavatestvo vydvalo dostihov roenky a obrazov albumy najlepch koni, on sm je autorom a spoluautorom knh o lietan v balnoch, prruiek pre rzne porty, prruky pre prekkovch jazdcov, prruky pre hru v kasne, ale aj knh o trningu dostihovch kon a kluskov.

1878: Kincsem vyhrala Grand Prix de Deauville

Kincsem vyhrala Grand Prix de Deauville

18. 8. 1878 Deauville tvorron Kincsem pna Ern Blaskovicsa si udrala neporazitenos aj vo svojom 38. tarte a zvazila v Grand Prix de Deauville.
Na tart Grand Prix na 2400 metrov s cenou 15 000 frankov sa postavilo osem kon a Kincsem (Cambuscan) bola vysokou favoritkou. Taszilo Festetics na u vsadil 6000 zlatch v kurze 4/6 a napokon klesla na 4/7. Druhm favoritom bol s kurzom 5/1 vaz Poule d'Essai a alch vznamnch dostihov Fontainebleau (Dollar) pna Lupina, druh z Grand Prix de Vichy Gift (Gitano) pna Foulda bol 8/1 a vazka Grand Prix de Vichy z predolej sezny Giboule (Suzerain) markza de Caumonta 15/1. Zvyn kone boli 30/1.
Po tarte sa o tempo postaral stajov kolega Fontainebleaua Ellevion a vypracoval si desadkov nskok pred Kincsem, Giftom a Cambuscanovou dcrou Rveillon. Oproti tribnam Ellevion a Giboule zhasli a prepadli sa dozadu. Vedenia sa ujala Kincsem, ktorej stail len Fontainebleau a zver bol sbojom dvoch kon a ich dokejov Maddena a Hudsona a Kincsem napokon Fontainebleaua, nesceho o tri kilogramy viac, porazila o pol dky.
O tyri dky tret dobehol Gift, tvrt skonila Mondaine, ktor pred dvoma rokmi vyhrala Prix de Diane, Grand Prix de Vichy a v Grand Prix de Paris skonila tretia za vazom Derby Kisbrom a vazkou Oaks Enguerrande. Piata bola obhajkya vazstva Vinaigrette.
Vazn Kincsem vybehla 19 400 frankov (7760 zlatch), druh Fontainebleau 1000 frankov.

1878: Zdenko Kinsk zskal alie spechy

Zdenko Kinsk zskal alie spechy

17. a 19. 8. 1878 Aachen Zdenko Kinsk na svojej ceste po nemeckch zvodiskch navtvil Aachen a jeho kone tam zskali tri vazstv. V Aachene boli aj zstupcovia stajne Nicolasa Esterhzyho, im sa vak nedarilo a nezskali iadne umiestnenie.
Prv vazstvo priniesla Kinskmu jeho trojron kobyla Jolanta (Buccaneer), znma aj pod svojim predchdzajcim menom Mlle Buccaneer. vodn dostih mtingu, Preis der Stadt Aachen na 2600 metrov, vyhrala pod dokejom Soppom o 1 1/2 dky pred Purpleom a zskala 1500 mariek. O tyri dky tret dobehol Handicapper a tvrt zo iestich skonil Esterhzyho Rudy.
V Hrden - Rennen na 1600 metrov zskal tvorron Prince Gregoire (Buccaneer) siedme vazstvo sezny, ke v poli tyroch kon pod svojim majiteom Zdenkom Kinskm vyhral o 3 1/2 dky pred belgickou kobylou Ballade a zskal 720 mariek.
V Staatspreis pre dvojron kone na 900 metrov si nepomenovan kobyla Nicolasa Esterhzyho po Breadalbaneovi zmerala sily s najlepmi nemeckmi dvojroiakmi, prvmi dvomi z Zukunfts-Preis Rosabellou a Bismarckom, a skonila tretia, dku a 3/4 dky za Rovigom a Rosabellou. Bismarck skonil o hlavu tvrt.
O dva dni si v alej Staatspreis na 900 metrov Rosabella a Esterhzyho kobyla po Breadalbaneovi zopakovali druh a tretie miesto. S jasnm nskokom piatich dok ich porazila Cambuscanova dcra Szivrvny vo farbch Kinskm vedenej spolonosti majiteov s pseudonymom General Hope a zskala 1360 mariek.
astie sa od Kinskho odklonilo a v zverenom dostihu mtingu, v Grosse Rheinische Steeple-Chase, kde sa na 6 kilometrovej ditancii zrodil tesn dobeh, v ktorom Kinsk v sedle Prince Gregoirea skonil tret, hlavu a dku za kobylami Lady Lillean a Giroflou, nescimi o 3 a 6.5 kilogramu menej. O dve dky tvrt skonil Uncle Tom, Esterhzyho Fanatiker vyboil a bol zadran.

1878: Zaal sa mting v Baden-Badene

Zaal sa mting v Baden-Badene

29. 8. 1878 Baden-Baden Tohtoron dostihy v Iffezheime bud vynikajco obsaden - v stajniach sa zilo 60 najlepch kon z Nemecka a z Raksko-Uhorska, medzi nimi aj Kincsem, ktor spolu so stajovou drukou Csalogny pricestovala z Franczska a pripojila sa k alm zverencom Roberta Hespa, Altone, Purd a Bborovi.
Spolok majiteov, grfov Esterhzyho, Trauttmannsdorfa a Festeticsa, m na mieste Eberharda, Bendiga a Mon Chrie, ku ktorm sa po nvrate z Anglicka pripojili vaz Molecomb Stakes, rebec z Honey Bee a tret z Levante Stakes Galantha. V prekkovch dostihoch bud farby grfa Festeticsa nosi Brigand a The Monk. Zdenko Kinsk m v Baden-Badene Prince Gregoirea, Frolic, Fleurette a Jolantu a jeho spolok General Hope bud reprezentova Vecko-jedno, Per, Szivrvny a Paraibl, Mikul Esterhzy m k dispozcii Rudyho a Fanatikera.
Opomen nemono grfa Huga Henckela, ktorho kone v Nemecku iaria a v Iffezheime na svoje ance akaj Prince Giles I., Achilles, Picklock, Monthalon, Oroszvr, Old England a Phoebe.

Prve pre zmienenho Huga Henckela sa mting zaal najlepie, ke jeho kone vyhrali prv dva dostihy. V Preis vom Prsidenten na 2200 metrov si s akou drhou najlepie porozumel trojron Achilles (Flibustier). Pod dokejom Peasnallom vyuil nzku za 44.5 kilogramu a v zvere utiekol o p dok najlepiemu zo tvorice nemeckch sperov, tvorronmu Broadway Swellovi, nescemu 56.5, a zskal 3550 mariek.
Ostro sledovanm dostihom prvho da mtingu bola Zukunftspreis pre dvojron kone na 1000 metrov, kde bol favoritom vaz Molecomb Stakes, nepomenovan rebec po Cambuscanovi z Honey Bee. tart sa podaril na tret pokus a vedenia sa ujali Purd a Antonelli, nasledovan Mowerinou, Picklockom a rebcom z Honey Bee, a outsiderkami Paraibl a Blaubeere. Pri toen do roviny dokej Busby pustil dranho Picklocka dopredu a krok s nm dokzala dra len Purd s Maddenom, zatia o favorizovan rebec z Honey Bee a domca ndej Antonelli boli hotov a prepadli sa dozadu. 50 metrov pred cieom bolo rozhodnut, Picklock zvazil o 1 1/2 dky pred Purd, nescou o 4.5 kilogramu menej. O 2 1/2 dky tretia dobehla dnska Mowerina, za ou s odstupmi Blaubeere, Paraibl, Antonelli a rebec z Honey Bee. Grfovi Henckelovi vynieslo vazstvo 14 980 mariek, majite Purd Ern Blaskovics zskal 700 mariek.
V Preis von der Favorit pre pnskych jazdcov na 1200 metrov v poli tyroch domcich kon zvazil princ Franz Edmund von Hatzfeldt v sedle svojho rebca Jules Csara, a potom nasledovala Stadtpreis na 2800 metrov s cenou 5000 mariek, darovanch obanmi mesta Baden.
V poli siedmich kon sa vykvacou taktikou presadil dnsky rebec Sir Garnet, ktor po vekom boji vyhral o krk pre vazom Grosser Preis von Baden z roku 1875 Gastgeberom. O tyri dky tret dobehol Purple pred Kinskho Jolantou a medzi porazenmi skonil aj Henckelov Monthalon.
V Preis vom Alten Schloss, predajnej steeplechase na 4000 metrov, bol najvm outsiderom Fanatiker grfa Esterhzyho a do ciea sa op nedostal. Tribnny skok zdolal neochotne a na irokej vodnej priekope vyboil a vzdal. Vzstvo pred dvojicou zvynch sperov zskal favorit Monaco princa Hatzfeldta, v sedle s dokejom Sayersom.

1878: Brigand vyhral Grosses Badener Jagdrennen

Brigand vyhral Grosses Badener Jagdrennen

1. 9. 1878 Baden-Baden Vaz Grosse Wiener Steeple-chase Brigand nenaiel premoitea ani v druhom tarte sezny a pod Fritzom Metternichom vyhral Grosses Badener Jagdrennen, najv nemeck prekkov dostih.
Program druhho da mtingu otvorili dvojroiaci v Jugend-Preis, handicape na 1000 metrov s cenou 2000 mariek, kde boli okrem inch krtnut Picklock, ktormu po vazstve v Zukunftspreis zdvihli za a na 62.5 kilogramu, a sklamav rebec z Honey Bee. Po jeho nespechu sa u prli neverilo ani tretiemu z Goodwoodu Galanthovi a ako favoritka napokon odskoila vazka z Aachenu Szivrvny, ale tretia z Zukunftspreis, dnska kobyla Mowerina (Scottish Chief), nedala sperom iadnu ancu a s najvyou zaou 55 kilogramov vyhrala Jugend-Preis o 6 dok pred Myrtle, nescou 45 kilogramov. alch 6 dok strcala Kinskho Szivrvny s 52 kilogramami, porazen boli Kedvencz, Blaubeere a Galantha.
V Kosmopolitisches Handicape na 1600 metrov o 3000 mariek, darovanch grfom Hugom Henckelom, sa stretol tucet kon a al vynikajci vkon predviedol dnsky Sir Garnet, ktormu po vazstve v Stadtpreis spred troch dn handicaper zdvihol za o 5 kilogramov a Sir Garnet so 67 kilogramami v zverenom sboji podahol o 1 1/2 dky kobyle Regimentstochter (Mars), nescej 61. O dve dky tret skonil trojron Cantabre so 43 kg a tvrt dobehol Eberhard grfa Festetisca so 60 kg. Medzi porazenmi skonili alie raksko-uhorsk kone Rudi, Chre Amie a Old England.
V Damenpreis na 1600 metrov Festeticsov esron Bendigo (Buccaneer) pod Hectorom Baltazzim porazil systmom tart-cie trojicu nemeckch sperov a zskal estn cenu a 750 mariek.
Dobeh Grosses St. Leger-Handicapu na 2400 metrov o 6000 mariek ovldli kobyly, zvazila domca Fille de Roland (Gabier) s 54.5 kg o 2 1/2 dky pred odchovankyou tomikovskho rebna Hessenpreis so 49 kg, o 8 dok tretia dobehla Kinskho Jolnta so 46.5 kg a a tvrt skonila vysoko zaaen favoritka Altona, nesca 62.5. Dobeh uzavreli rebce Hansart, Thornham a Jules Csar.
V Grosses Badener Jagdrennen na 6000 metrov s rovnakmi zaami 80 kilogramov sa so tvoricou raksko-uhorskch kon stretli dvaja domci stpleri, ale dostih sa rchlo stal naou zleitosou, pretoe obaja domci spadli, Gamut v ovocnom zhone za vodnou priekopou a kobyla Queensland na doskovom plote. Ostr tempo od tartu udval Loriot s Baltazzim a na kopec vybehol ako prv pred Brigandom a Frolic, ale s prchodom na dostihov drhu musel prepusti vedenie Frolic, ku ktorej sa na predposlednej prtenke pripojil Brigand. Po posledn prekku sa drali hlava-hlava a v zvere Brigand pod Fritzom Metternichom utiekol Frolic s porukom von Twickelom o 10 dok. Loriot dobehol o 20 dok tret a dobeh uzavrel The Monk v sedle s lordom Beresfordom.
Vazstvo Briganda vynieslo grfovi Taszilovi Festeticsovi mladiemu 12 000 mariek, Zdenko Kinsk zinkasoval za druh miesto 900 mariek.

Zmienka o pde v ovocnom zhone spolu so zmienkou o pde v kapustnom poli zo starieho lnku o dostihoch v Gmundene dokazuj, e beh cez polia nie je pardubickou pecialitou. Koncom 19. storoia neboli supermarkety, preplnen lacnou zeleninou z junch krajn, udia sa ivili loklnou ponohospodrskou produkciou a na pestovanie boli vyuvan vetky rodn plochy. Zo sprv z dobovej tlae vyplva, e dlh stplov trate boli veden aj cez obroben polia a na jese po zbere rody cez oranice, treba vak podotkn, e polia prekkovch dostihov neboli v tej dobe prli poetn a na vine zvodsk sa behalo len raz do roka, take spsoben kody neboli prli vek a ponohospodri sa zrejme ochotne uspokojili s finannou nhradou. Raritou je, e sa tradcia behu cez oranice v Pardubiciach zachovala a do dnench ias.

Grosses Badener Jagdrennen, neskr Altes Badener-Jagdrennen, na prelome tiscroia asto behvali esk stpleri. V roku 1999 George de Hareb trnerky Pavlny Batovej s Vladimrom Vrzkom zvazil, v rokoch 2000 a 2001 obsadili Diatelot a Registana tretie a druh miesto, v roku 2002 vyhral Glogloglo trnera Alea Vaourka s Vclavom Lukom pred Vovm Master Bladeom, v roku 2004 vyhral Decent Fellow trnera Josefa Vu v sedle s Jaroslavom Mykom, v roku 2005 Vov Serge dobehol druh a v roku 2006 pod Vclavom Moravcom zvazil. Dostih so 150-ronou tradciou je u len minulosou - naposledy sa konal v roku 2009 a Vov zverenec Belmont skonil pod Janom Korpasom druh.

1878: Kincsem obhjila vazstvo

Kincsem obhjila vazstvo

3. 9. 1878 Baden-Baden Zzran kobyla Kincsem za vemi dramatickch okolnost obhjila vazstvo v Grosser Preis von Baden na 3200 metrov, takmer vak prila o neporazitenos.
V Iffezheime bolo u poas predolch dn mkko a v posledn de mtingu priiel hust d, take drha vyzerala ako dedinsk cesta na jar. Na tart nastpilo p kon, ale vne boli bran len Kincsem so 62.5 kilogramami s kurzom 1/8 a Prince Giles I. s 55.5 kilogramami a kurzom 8/1. Trojron Altona so 48.5 kilogramami bola 25/1 a jedin domci astnk Purple s 56.5 kilogramami 40/1. Na rebca Vecko Jedno sa stvky neuzatvrali, pretoe Zdenko Kinsk deklaroval, e si ide len vyska drhu pred tartom v nasledujcom dostihu.
Krtko po tarte sa zastavil Vecko Jedno a vedenia sa ujal Purple s dokejom Goughom pred Altonou so Sollowayom, nasledovanou Prince Gilesom s Busbym a Kincsem s Maddenom. Pred tribnou viedol Purple pred Prince Gilesom a Kincsem, Altona u bola posledn. V protiahlej rovine sa tempo vrazne zrchlilo a Altona prestala stha. Na Purplea v oblku zatoil Prince Giles a pri vbiehan do cieovej roviny sa ujal vedenia, s 3/4-dkovm nskokom pred Kincsem. Busby a Madden cel rovinu tvrdo jazdili, o 7 kilogramov viac nesca Kincsem sa po centimetroch pribliovala a cie dosiahli sasne. Purple dobehol o 25 dok tret, Altona bola zadran.
Po dohode majiteov Ern Blaskovicsa a Huga Henckela prilo k rozbehu o vazstvo, pred ktorm sa mnoh priklonili na stranu mohutnho a silnho, vhodne zaanho Henckelovho rebca a pomer stvok u bol len 7/4 pre Kincsem. Oba kone spoiatku beali hlava-hlava a v protiahlej rovine sa zdalo, e Kincsem sperovi zane unika, ale v tom okamihu na drhu vbehol pes a zaal Kincsem naha. Oba kone sa splaili a dokejom sa ich podarilo ukudni a v oblku, kde Busby vyuil situciu a s Prince Gilesom sa vntornou stopou ujal vedenia. Madden jazdil zo vetkch sl bikom aj ostrohami, Kincsem sa tvrdo odolvajcemu rebcovi krok za krokom pribliovala, sto metrov pred cieom ho dostihla a na smr unaven prebehla cieom s nskokom piatich dok.
Ern Blaskovics zskal za vazstvo 21 600 mariek a zlat pohr od badenskho vekovojvodu Fridricha I., Hugo Henckel si odniesol 2000 mariek.
V alch troch dostihoch dosiahli raksko-uhorsk kone len druh miesta. V Preis von Sandweier na 2000 metrov o 1500 mariek dobehol Festeticsov Bendigo 3/4 dky za Jules Csarom, v Preis von Eberstein na 1200 metrov o 2000 mariek prehral Vecko Jedno o 4 dky s trojronm Sturmom, nescim o 11 kilogramov menej a medzi porazenmi skonili Chre Amie, Broadway Swell a Rudi, a v Preis vom Schwarzwald, steeplechase na 4000 metrov o 2000 mariek, skonili The Monk, Loriot a Fleurette za domcim vazom Gamutom.

U vieme, e sa na prbeh Kincsem poas dlhej doby od jej ry nabalilo mnostvo viac-menej nepravdepodobnch legiend, medzi ktor sa na prv pohad rad aj prbeh o psovi z Baden-Badenu, ale na rozdiel od bchoriek o tom, ako sa psla na tarte, alebo e ju sedlali vo vlaku, tento prbeh bol publikovan v maarskej a v nemeckej tlai krtko po dostihu v roku 1878, nie a v romnoch o niekoko desaro neskr. Pamiatkou na tento prbeh je to, e vo vyspelch krajinch je psom zakzan vstup na zvodisk. Len v naom regine s stle udia, ktor si myslia, e pre psa je asne zbavn, ke je nten strvi niekoko hodn v hlunom dave...

alm dozvukom Grosser Preis von Baden, ale aj Hessen-Preis v Hamburgu, bola zmena pravidiel o sasnom dobehu. Pvodne bolo viac monost rozhodnutia - rozbeh o vazstvo, walk over ak do rozbehu jeden zo sperov nenastpil, rozhodn mohol reb, alebo dohoda majiteov, ale neskr bolo v Nemecku a v Raksko-Uhorsku prijat pravidlo, e vazmi s oba kone a ceny sa delia rovnm dielom.

o sa tka vkonu Kincsem, neskr bolo uverejnen vyjadrenie trnera Hespa, poda ktorho bola u v Deauville jej forma o 10 libier horia ne v Goodwoode a zdhav cesta z Deauvile do Baden-Badenu naruila systm prpravy, ke nemohla absolvova svoje obvykl galopy kad druh de.

1878: Zaal sa mting vo Frankfurte

Zaal sa mting vo Frankfurte

7. 9. 1878 Frankfurt Po mtingu v Baden Badene bol dostihov koloto naloen do elezninch vagnov a expresne sa presahoval do Frankfurtu, na tamoj trojdov mting. Vo Frankfurte chba Kincsem, ktor toho po niekokomesanej ceste po Eurpe m dos a trner Hesp ju poslal do Freudenau, kde bude oddychova a aka na nvrat jeho vpravy, ku ktorej sa op pripoj pred dostihmi v Soproni.
V prv de mtingu boli pre raksko-uhorsk kone otvoren tyri dostihy. V Louisa-Rennen na 1000 metrov pre dvojroiaky tartovali len dva kone a Picklock (Buccaneer) grfa Huga Henckela si pripsal ieste vazstvo, ke s dokejm Busbym porazil o 3/4 dky o 4.5 kilogramu menej nescu Szivrvny spolku majiteov General Hope.
Vo Frankfurter Handicape na 3200 metrov sa stretli Gastgeber, Purple a Jolanta, druh, tret a tvrt z baden-badenskej Stadtpreis spred tda, ale Purple po akej Vekej cene proti Kincsem skonil vo Frankfurter Handicape s najvyou zaou 60 kg s vekou stratou posledn, tvrt. Zvazil 59 kg nesci Gastgeber (Gaspard) barna Oppenheima o 2 1/2 dky pred astnkom Grosses St. Leger-Handicapu a Preis von Eberstein z Baden Badenu Thornhamom, nescim 51 kg. Kinskho Jolanta skonila so 47.5 kg o 10 dok tretia.
V najbohatom dostihu prvho da kone raksko-uhorskch majiteov na platen miesta nedosiahli, ale zrodil sa spech nho chovu - vo Wldchens-Preis obsadili prv dve prieky v hodnote 7675 a 675 mariek kobyly, predan v lete nemeckm majiteom. Kobyla po Peonovi z Grand Duchess, ktor Anton Apponyi predal grfovi Frstenbergovi, vyhrala pod menom Illusion vo farbch grfa Metternicha o hlavu pred tomikovskou odchovankyou Hessenpreis barna Oppenheima. O tri dky tretia dobehla astnka Grosses St. Leger-Handicapu a Grosser Preis von Baden, trningov kolegya Kincsem Altona a a tvrt skonil domci odchovanec Vitus. Dobeh doplnil Henckelov Old England.
Vo Forsthaus-Steeple-chase na 4000 metrov proti tvorici sperov nastpil Prince Gregoire Zdenka Kinskho, ale do ciea sa nadostal, ke mal pod svojim majiteom ak pd, priom dopadol na sedlo a vne si zranil chrbticu. Vazstvo zskala kobyla Stella v sedle so svojim majiteom porukom Lehmannom pred anglickou Quibble.
Dostihy pre domce kone, Jungfern-Rennen na 1600 a Staatspreis na 2600 metrov, vyhrali Meister Boeck (Blue Gown) pred Starlight a tret z Derby Lateran (Grimston) pred Sharperom a Regimentstochter.

Prince Gregoire, v tom ase najlep k Zdenka Kinskho, o niekoko dn uhynul a ako sa ukzalo, prinou nebolo zranenie chrbtice, ale advn.
Prince Gregoire (Buccaneer) ako dvojron netartoval. V troch rokoch ako zverenec Roberta Hespa a trningov kolega Kincsem odbehol 16 dostihov a zskal dve vazstv a tyri druh miesta, vrtane druhho miesta za Kincsem v llamdij v oproni. Po skonen sezny ho Zdenko Kinsk vyuval ako honebnho koa a v roku 1878 preiel tvorron Prince Gregoire do prekkovch dostihov. Ako zverenec Waltera Orama z Gdu zskal 6 prekkovch vazstiev a neastn dostih vo Frankfurte bol jeho 16. tart sezny.

1878: V Koiciach sa zrodili prekvapenia

V Koiciach sa zrodili prekvapenia

7. a 8. 9. 1878 Koice Jesenn as rovinovej sezny sa zaala dvojdovm mtingom v Koiciach a niesla sa v znamen prekvapen na kor astnkov Derby.
V llamdij - ttnej cene na 2400 metrov, sa systmom tart-cie presadila Tallr (Labancz) grfa Pla Festeticsa v sedle so svojim trnerom Grimshawom, o dve dky pred Aunt Judy a zskala cenu 950 zlatch. Tesne tvrt z Derby Kirvan u v oblku prestal stha a skonil o 10 dok tret. Posledn dobehla Banilla, ktor sa o prekvapenie postarala nasledujci de v llamdij na 3200 metrov. Tam bol vysokm favoritom tret z Derby Wild Rover, ktor dostih odvodil, ale zmienen Banilla (Bois Roussel) barna Blu Wesselnyiho sa v predposlednom oblku posunula k nemu, v zvere mu pod dokejom Smartom odila o 6 dok a zskala hlavn cenu 1625 zlatch. Wild Rover zskal druh miesto a 225 zlatch s nskokom dvoch dok pred Kirvanom.
Ostatn dostihy boli obsaden slabie, tri skonili walk overom a v Nagy egyleti handicape - Vekom spolkovom handicape na 3800 metrov, sa stretli len dva kone, ale zrodil sa dramatick dobeh, ke trojron Hotspur barna Izidora Majthnyiho po vekom boji zdolal pron Zebru o pol dky.

Koick zvodisko malo obvod asi 1800 metrov a je preczne zakreslen vo vojenskej mape z roku 1880. Lealo p kilometrov june od centra Koc, medzi obcami Barca a Optska, o s dnes mestsk asti Barca a Krsna. Cez zvodisko tiekol Myslavsk potok a v mape s dokonca zakreslen aj mosty, kde drha pretnala potok. Zvodisko sa v asoch budovanie aleznc ocitlo na zlom mieste medzi dvoma hlavnmi ahmi. Zpadne od zvodiska leala tra ttnej drhy a vchodne tra Uhorskej severovchodnej drhy, o komplikovalo prstup a zvodisko bolo presahovan na takmer susedn pozemok. Nov zvodisko je na mape z roku 1924, koick tribny s zachyten na pohadnoci z prvej dekdy 20. storoia.

1878: Brigand vyhral aj Grosse Frankfurter

Brigand vyhral aj Grosse Frankfurter

8. a 9. 9. 1878 Frankfurt Poas druhho a tretieho da frankfurtskho mtingu odbehli nae kone tri dostihy a vetky vyhrali.
V Alexander-Rennen na 2400 metrov sa presadil posledn z Wldchens-Preis z predolho da Old England (Blinkhoolie), ktor pod dokejom Busbym zvazil po vekom boji o hlavu a krk pred tvrtm z Derby Hansartom a Kinskho Jolantou, a zskal pre grfa Huga Henckela 4275 mariek.
al Henckelov k Prince Giles I. (Giles I.) mal v Ehrenpreis na 2800 metrov len jedin sperku, prav sestru Tallsa Hessenpreis a es dn po pamtnom dvojitom sboji s Kincsem musel pod dokejom Busbym op tvrdo bojova, aby kobylu barna Oppenheima porazil o krk a zskal vzcnu trofej jeho krovskej vsosti vekovojvodu Friedricha Hessenskho a 1650 mariek.
V Grosse Frankfurter-Steeple-chase na 6000 metrov obsadili nae kone obe platen miesta. Tde po vazstve v Grosses Badener Jagdrennen vyhral Brigand (Buccaneer) aj druh najv nemeck stpel, ke pod Fritzom Metternichom po vekom sboji zdolal o hlavu kobylu Starlight, na ktor z Para pricestoval Hector Baltazzi. Majitelia Taszilo Festetics a Jacques Schawel zskali 9250 a 2250 mariek, zatia o Zdenko Kinsk odiiel bez peaz, ke v sedle svojej kobyly Fleurette skonil o tyri dky tret. tvrt dobehla anglick kobyla Quibble, druh anglick hos Concha bol zadran a domci Stella a Uncle Tom spadli a nedokonili.

1878: Altona zskala double v Debrecne

Altona zskala double v Debrecne

13. a 15. 9. 1878 Debrecn Dva tdne po Baden-Badene a len es dn po tarte vo Frankfurte zverenkya Roberta Hespa Altona (Cambuscan) vyhrala na vchode monarchie dve llamdij - ttne ceny. 13. septembra vyhrala na 2400 metrov systmom tart-cie o hlavu a 5 dok pred Tallr a Banillou, a o dva dni na 3200 metrov porazila Wild Rowera o 8-10 dok, Banilla bola o 20-25 dok tretia.
Mting v Debrecne bol obsaden slabo, v prv de sa v Ktvesek versenye stretli len dve dvojron kobyly a Clarisse ahko porazila Jane Shore, a rovnak poet tartujcich bol aj v Nagy Handicape, kde Zebra o dku zdolala Hotspura. Do steeplechase nebol prihlsen iaden k.
Na druh de v Kis handicape dvojron Clarisse porazila Dagmar a Zebru, a vo Welter-Stakes Hotspur zdolal Erzsi. Banilla a Tallr vyhrali walk over a v steeplechase na 2400 metrov pre kone, ktor nie s pripravovan verejnmi trnermi, nadporuk Medvetzky s kobylou Szemfny porazil troch sperov.

1878: Altona zskala double v Debrecne

Altona zskala al double

20. a 22. 9. 1878 Klu Vazka nemeckch Oaks a astnka Grosser Preis von Baden Altona grfa Jnosa Sztraya tde po double v Debrecne vyhrala alie dve ttne ceny v rumunskom meste Klu.
V oboch llamdij, v piatkovej na 3216 metrov aj v nedenej na extrmnej ditancii 4824 metrov, zverenkya trnera Roberta Hespa s dokejom Maddenom stupovanm tempom systmom tart-cie porazila o 1 1/2 a 2 dky jedin sperku, Banillu barna Blu Wesselnyiho.
Barn Wesselnyi z nealekho mesta Jibou bol v Klui najspenej, ke jeho kone zskali v alch iestich dostihoch p vazstiev. Po dve vazstv dosiahli Melinda a Finum Rzsi, piate pridala Bokrta.

1878: Victoria vyhrala Vek brnensk

Victoria vyhrala Vek brnensk

21. a 22. 9. 1878 Brno Nenavn Hector Baltazzi zskal v Brne p vazstiev, vrtane Vekej brnenskej steeplechase s polokrvnou Victoriou.
iadni zranen, iadni mtvi i tak ale zavldol vek smtok, pretoe medzi astnkmi prekkovho mtingu na Chrlickej lke sa rozrila sprva, e sa tu dostihy od budcej sezny beha nebud.
V Damenpreis, steeplechase na 4000 metrov pre pnskych jazdcov, tvorron Trouville na mkkej drhe vyuila vhodn za 72 kilogramov a pod svojim majiteom Zdenkom Kinskm zvazila o 4 dky pred 85 kilogramov nescou Country Girl s Hectorom Baltazzim. Tretia dobehla Resi, Hexe bola zadran.
Na tarte Grosse Brnner Steeple-chase, handicapu na 6000 metrov, sa stretlo p kon a ostr tempo nasadila Starlight, ktor v Grosse Frankfurter prehrala o hlavu s Brigandom. Za ou beali Oracle, Fanatiker a za nimi Victoria a Fleurette. K Starlight sa zakrtko posunul pulujci Fanatiker a spolone pokraovali v rchlom tempe a pred tribnu, kde Fanatiker zaal slabn. V polovici trate na tempo pritlaila Fleurette a dostala sa pred Starlight a Victoriu. Pri druhom prebiehan pred tribnou sa do vedenia posunula Victoria pred Starlight, Fleurette a Oracla, Fanatiker bol zadran. Mr skkala tvorica v tesnch odstupoch, ale potom boli Starlight a Oracle porazen, a 82.5 kilogramu nesca Victoria s Hectorom Baltazzim odila ako chcela a zvazila o sto dok pred Fleurette so Zdenkom Kinskm. Starlight dobehla s rovnakou stratou tretia, Oracle bol zadran.
Vazn Victoria zskala pre majitea Jacquesa Schawela 3150 zlatch, Zdenko Kinsk zskal za druh miesto 150 zlatch a po dostihu sa ponhal na vlak do Nemecka, kde na druh de jazdil v bohatej steeplechase Herzog Ernst-Rennen v Gothe svoju kobylu Frolic, ale do ciea sa po pde nedostal.
V Staatspreis, handicapovej steeplechase na 3800 metrov, sa v poli piatich kon po Baltazziho taktickej jazde s nskokom iestich dok presadila Queen Bess a zskala pre Jacquesa Schawela alch 635 zlatch. Kuriozitou bola as dvoch kobl s rovnakm menom - Hopeful brnenskho barna Ernsta Herringa zskala 135 zlatch za druh prieku a Hopeful Rudolfa Kinskho mladieho skonila medzi porazenmi.
Program prvho da zakonila dvojica tvorronch prekkovch novikov v Hrden-Rennen na 2400 metrov, kde Lgyott Jacquesa Schawela pod Hectorom Baltazzim ahko zvazila pred Masquerade rytmajstra Vacana a zskala 425 zlatch.
alch p prekkovch novikov sa predstavilo na druh de v Preis von Eichhorn, prtenkch na 2400 metrov a vazstvo s cenou 1065 zlatch po nstupe z konca poa asi 500 metrov pred cieom zskala tvorron Chre Amie knieaa Trauttmansdorffa v sedle s Hectorom Baltazzim, s nskokom troch dok pred trojronou Humming Bee a tvorronm Rudim.
V predajnej steeplechase Mundy-Preis bola ponknut len Hopeful barna Herringa, ktor vyhrala walk over a zskala 600 zlatch. Hopeful mala za posledn dva roky tyroch majiteov a piatym bol rytmajster Vacano, ktor ju kpil za 855 zlatch pre staju nadporuka Flescha.
Nebealo sa ani v Reiter-Club-Steeple-chase, kde bol po dohode majiteov za vaza prehlsen valach Volta rytmajstra Vacana a druh miesto si pripsala Lgyott s Baltazzim.
V Marchpreis, steeplechase na 4000 metrov, prv dve prieky a 1240 zlatch zskali kobyly Jacquesa Schawela Camomille s Baltazzim a Chloe s Herbertom. Tret s odstupom tyroch a dvoch dok dobehol valach Oracle, ktor sa na Tribnnom skoku takmer zastavil a pokraoval so stratou asi 50 dok.
Brnensk mting sa takmer skonil neastm. Zverenho dostihu ronkov s cenou 70 zlatch pre vaza sa zastnilo 14 kon a druh umiestnen v zvere narazil do rozhodcovskej le a plne ju zdemoloval. Okolostojacich ud pozral na zem, ale incident sa naastie zaobiiel bez zranen.

Brnensk dostihy sa behvali od roku 1867, najskr prevane rovinov a neskr len prekkov. Vek brnensk steeplechase, rovnako ako Vek bratislavsk a Vek viedensk, vznikla skr ako Vek pardubick, ale brnensk dostihy napriek tomu, e bvali obsaden lepie ako pardubick, doplatili na nezujem brnenskho publika, ktor si k dostihovmu portu nenalo vzah. Behvalo sa na takzvanej Chrlickej lke medzi Chrlicami a Modicami, v miestach kadia dnes vedie dianica. V tom ase to bolo hodinu cesty z Brna a najm v zlom poas, ak vldlo v roku 1878, na dostihy nikto nechodil - v sobotu 21. septembra bolo na dostihoch asi 40 ud, vrtane funkcionrov, trnerov a jazdcov...

Dostihy boli v Brne obnoven po Prvej svetovej vojne v roku 1920, na zvodisku v lokalite Rjeek, odkia je fotografia tribny z roku 1925.

1878: Kincsem je sp

Kincsem je sp

28. a 29. 9. 1878 opron Zzran kobyla Kincsem sa prvkrt od Grosser Preis von Baden objavila na dostihovej drhe, ale v ttnej cene sa len prebehla po drhe.
Zatia o Kincsem oddychovala vo Freudenau, jej kolegya zo stajne trnera Hespa, vazka nemeckch Oaks Altona (Cambuscan) zo stajne Jnosa Sztraya, absolvovala od Baden-Badenu p dostihov a iesty odbehla v 28. septembra, ke vo Festetics-dij na 2400 metrov nepustila k slovu rchleho tempra Wild Rovera a pod Maddenom ho systmom tart-cie porazila o 10 dok a pripsala si alch 1025 zlatch.
V Esterhzy-dij na 1600 metrov sa v poli tyroch kon zrodil dramatick dobeh, ke Henckelov rebec Pharao v poslednch cvalovch skokoch dostihol Baltazziho kobylu Kenne Dich a zaistil si sasn dobeh. V opakovanom dostihu od tartu viedol Pharao (Mercury) a v zvere odrazil tok Kenne Dich o pol krku, a zskal 1175 zlatch.
V Polgri-dij na 1200 metrov, najbohatom raksko-uhorskom dostihu dvojronch kon, sa predstavilo siln pole deviatich kon a druh z Zukunftspreis Purd (Carnival) vyuila vhodu tyroch kilogramov a pod Maddenom o dku porazila vaza Hamburger Criteria Amaranthusa. Majitelia Ern Blaskovics a Izidor Majthnyi zskal ceny 5625 a 1300 zlatch. O p dok tret dobehol Hilarius a medzi porazenmi skonili aj vazka z Aachenu Szivrvny, druh z Jugend-Preis Myrtle a op sklamal tret z Goodwoodu Galantha.
Tretie vazstvo si Madden pripsal v Oroszvri-dij na 1200 metrov, kde k vazstvu priviedol Dagmar (Ostreger) Jnosa Sztraya pred Franzim a Chre Amie. Porazen boli Phoebe a Wild Rover, ktor v ten de beal druhkrt. Program prvho da doplnila Reiterclub-Steeplechase na 4000 metrov, ktor odvodil Rigoletto s porukom Trenkelom, ale za predposledn skokom iiel dopredu jeho jedin sper Volta s kapitnom Vacanom a zvazil o dve dky.
Na druh de Madden zskal len vazstvo v llamdij na 3200 metrov, kde bolo krtnutch osem kon, vrtane Prince Gilesa a Pfeila, a na tartovej listine zoslali len Kincsem a jej kolega zo stajne trnera Hespa Lrincz, take sa nezvodilo a po dohode majiteov kone len prekentrovali drhu a ziskasovali 1700 a 300 zlatch.
Pfeil (Challenge) zo stajne Antona Apponyiho sa predstavil v Dunntul-dij, handicape na 2400 metrov, kde pod 68 kilogramami porazil esticu trojroiakov, nescich od 50 do 54.5 kilogramu a zskal 3337 zlatch.
Poetne boli dobre zastpen dvojroiaci - v Szchenyi-dij na 800 metrov v poli iestich juniorov zskala hlavn cenu 1575 zlatch Clarisse (Cotsvold), v Sopronmegyei-dij na 1200 metrov dvojroiaci Myrtle (Cambuscan) a Hilarius, nespen v predol de, obsadili prv dve prieky pred trojronmi Phoebe a Dagmar, a predajn dostih vyhrala Fanfare walk over.
Na zver sa v Erddy-dij, handicapovej steeplechase na 5600 metrov, predstavili tri kobyly. Po tarte kone chvu klusali, km sa nerozbehla Trouville s dokejom Lewitom. Onedlho ju vystriedala Fanny Lear s Corserom, zatia o Camomile s Baltazzim akala vzadu. Po vybehnut do pol sa vedenia op ujala Trouville a na rovinovej drhe sa do boja zapojila aj Camomile a v oblku vetky tri kobyly beali hlava-hlava. V zvere zhasla Fanny Lear a Trouville (Cambuscan) po vekom boji zvazila o dku pred Camomile, a zskala pre Zdenka Kinskho 1130 zlatch.

Obrzok nadenej fotografky Mrie Terzie Portugalskej z prelomu 19. a 20. storoia zachytva pohad z tribny na as zvodiska a paddock v oproni.

1878: Frolic neuspela v Baden-Badene

Frolic neuspela v Baden-Badene

5. a 7. 10. 1878 Baden-Baden Na prekkovom mtingu v Baden-Badene reprezentovala raksko-uhorsk farby len belka Frolic grfa Zdenka Kinskho, ale v oboch tartoch v steeplechase skonila pod svojim majiteom posledn. V priebehu Preis von Lichtenthal na 5000 metrov vyboila a dobehla s vekou stratou za domcimi Georgeom a Banshee, a o dva dni v Abschieds-Preis na 4000 metrov dobehla tvrt, sto dok od vaznho Dieppa.

1878: al spech Altony

al spech Altony

6. a 7. 10. 1878 Viede V priebehu mesiaca od Grosser Preis von Baden odbehla Altona u siedmy dostih a zskala ieste vazstvo.
V Jockey-Club-Pokali na 3200 metrov sa zverenkya Roberta Hespa po dobrom tarte ujala vedenia, ale nsledne ju vystriedal Herodes. Pri Derby tarte sa na druh prieku posunul Pfeil a na kratej strane zvodiska iiel dopredu. Na zaiatku cieovej roviny bol Herodes porazen a bliie k Pfeilovi sa posunuli Altona a Tallr. Na ditancii u boli na jeho rovni a ili ahko dopredu, a po zaujmavom sboji zvazila Altona s Maddenom o dku pred Tallr. Pfeil skonil o 10 dok tret, Herodes bol zadran.
Altona zskala pre majitea Jnosa Sztraya estn cenu a 1750 zlatch, Pl Festetics zskal za druh miesto 300 zlatch.
Najpoetnejie obsadenm dostihom jesennho mtingu bol Kleines Handicap na 1600 metrov, kde sa v poli 11 kon presadil tvorron Lumpaci-Vagabundus (Grimston) s dokejom Priorom pred trojronmi kobylami Phoebe a Holiday, a pre Octaviana Kinskho zskal 1610 zlatch.
Kladruber Preis na 986 metrov ahko vyhral Amaranthus (Kettledrum) s dokejom Smartom a pre kniea Moriza von Hanaua zskal 3200 zlatch. O dku druh dobehla Clarisse, tret skonil Tristan a posledn Myrtle.
V Maiden-Rennen pre dvojron kone na 986 metrov sa v poli siedmich kon presadila Vckla (Buccaneer) Aristida Baltazziho s Maddenom a v Steeple-chase na 4800 metrov obsadili obe platen miesta kobyly Jacquesa Schawela - zvazila Chloe (Cambuscan) s Hectorom Baltazzim, pred Camomile s Herbertom.
Druh de mtingu otvorili Maiden-Rennen na 1600 metrov a Madden zskal alie vazstvo pre Aristida Baltazziho, ke s kobylou Holiday (Buccaneer) porazil tvoricu sperov o 4 dky.
V Handicape na 3200 metrov Pfeil (Challenge) grfa Antona Apponyiho napriek vysokej zai 67 kilogramov vybojoval pod dokejom Buttersom vazstvo o krk pred Bassweltom, nescim o 7 kilogramov menej. Tretia skonila trojron Hungaria a posledn Wild Youth.
Najbohat dostih druhho da mtingu, Trial-Stakes na 986 metrov, ovldli dvojron vazi z predolho da, Amaranthus pre Vcklou a zskali 2567 a 183 zlatch. Tretia dobehla Clarisse a posledn skonil jedin trojroiak v poli Bolyg.
Verkaufs-Rennen na 986 metrov vyhrala trojron Rosanne (Rosicrucian) a program mtingu uzavreli Hurdle-Race na 2400 metrov, kde Kinskho Lumpaci-Vagabundus s Priorom porazil o dku Rudiho.

Ilustran obrzok zo zvodiska Freudenau je z roku 1894.

1878: Brigand tretkrt vyhral Vek steeplechase

Brigand tretkrt vyhral Vek steeplechase

13. 10. 1878 Pardubice Osemron valach Brigand si udral tohtoron neporazitenos a napriek tomu, e mal v priebehu dostihu pd, tretkrt vyhral pardubick Grosse Steeple chase.
Ako prv bol odbehnut najbohat dostih da, Prager Criterium pre dvojron kone na 1200 metrov. Prihlsench bolo 38 kon, ale beali len tyri. Po opakovanom tarte dostih odvodil rebec Chelsea a na ditancii ila dopredu vazka z Viedne Vckla (Buccaneer) s dokejom Buttersom a s nskokom 1 1/2 dky zskala pre Aristida Baltazziho 4300 zlatch. Druh cenu 850 zlatch udral Chelsea o pol dky pred kobylou Kedvesem a dobeh s odstupom piatich dok uzavrela Myrtle.
Do Grosse Steeple chase na 6400 metrov bolo prihlsench len sedem kon, ale Prince Gregoire v septembri vo Frankfurte zahynul a nemeck Markgraf netartoval kvli mrtiu majitea, kapitna Parlowa. Na tart sa postavili vaz z rokov 1875 a 1877 Brigand s najvyou zaou 84 kilogramov, dvojnsobn vazka bratislavskej Cisrskej ceny, sedemron Country Girl so 79.5 kilogramami, esron Queen Bess so 73 kg, pron Tborit so 70 a tvorron Trouville so 67.5 kilogramami. Vetky kone vyzerali vynikajco a boli vo vbornej kondcii, okrem Country Girl, ktor mala na sebe trochu viac msa ako v minulosti.
Po tarte sa vpredu objavili Trouville s Brigandom a Country Girl, nasledovala Queen Bess a Tborit. Pred tribnou vedenie prevzala Queen Bess pred Country Girl, Brigand bol stiahnut na posledn miesto. Na rskej lavici spadol Tborit, ale bol op nasadnut a pokraoval, rovnako ako Queen Bess, ktor spadla na nasledujcom skoku. Do lesa prv vbehla Country Girl pred Trouville a Brigandom, ktor spadol na alom skoku, ale takisto bol rchlo nasadnut a pokraoval.
Z lesa vybehla Country Girl pred Trouville a s vmi odstupmi nasledovali Tborit, Queen Bess a Brigand. Na priekope s plotom urobila Country Girl kotrmelec a utiekla, a ani v treom tarte v Grosse Steeple chase sa do ciea nedostala. Dokej John Reynolds navye utrpel zranenie, pre ktor sa u tento rok na drhe neobjav.
Vpredu ako jedin bez pdu osamela tvorron Trouville, ale osud ju dostihol na mre, ktor zachytila zadnmi nohami, spadla a zostala lea. Po jej pde sa Queen Bess s Brigandom dotiahli k Tboritovi a spolone bez akost prekonali zvyn prekky. Rozhodovalo sa a vo finii a vazstvo vybojoval Brigand s Fritzom Metternichom, o tesnej pol dky pred Queen Bess s Hectorom Baltazzim. alej pol dky strcal Tborit s Philippsom.
Po dobehu boli podan dva protesty. Hector Baltazzi protestoval proti Brigandovi kvli tiesneniu a majite Tborita, rytmajster Vacano, proti Queen Bess kvli kriovaniu. Direktorium v zloen kniea Karl Trauttmansdorff, grf Leopold Bohumil Thun a grf Zdenko Kinsk oba protesty zamietlo, a majite Briganda Taszilo Festetics mohol zinkasova prv cenu 3800 zlatch a Jacques Schawel za druh miesto 325 zlatch, rytmajster Vacano zostal bez peaz.
Neastn Trouville sa Zdenko Kinsk rozhodol zachrni, ale vetko bolo mrne a hodinu po dostihu bolo po nej, o je pre jej majitea po Prince Gregoireovi alia citen strata. Trouville priamo na zvodisku pitval pardubick veterinr Knig a zistil vykbenie chrbtice pod sedlom a smrten pokodenie miechy.
Hector Baltazzi si z Grosse Steeple chase odniesol hru na hlave po zsahu brvnom, vyhodenm Tboritom, ale pripsal si vazstv v nasledujcich dvoch dostihoch, ktor boli vybaven vemi rchlo, pretoe v kadom priiel na tart len jedin astnk. V Damenpreis pre hunterov sa rovnako ako pred rokom predstavil len Warbler Jacquesa Schawela a po splnen podmienok pre walk over mohol Baltazzi prevzia krsnu dmsku cenu, soku troch kon, ktor hlava-hlava sku posledn prtenku. V malej Steeplechase Jacques Schawel zinkasoval 2150 zlatch za walk over vazstvo Victorie s Baltazzim a Reiter-Club-Steeple-chase sa pre nezujem vbec neuskutonila.

Ako je vidie z vsledkov, o pardubick dostihy nebol v tch asoch vek zujem, na rozdiel od Brna sa vak udrali pri ivote, pretoe boli spestrenm sezny miestnych parforsnch honov, na ktor sa schdzala vyia spolonos z celej monarchie a o ktorch tla vemi podrobne informovala, vi sprvu z honu de po Velkej pardubickej.

Prv trojnsobn vaz Velkej pardubickej Brigand (Buccaneer-Crafton Lass) sa narodil 17. februra 1870 v ttnom rebne Kisbr. Zaiatkom roka 1871 dostal meno Ellenzk a koncom mja bol ponknut na kisbrskej drabe rokov, ponuka 1000 zlatch vak nedosiahla rezervn cenu. Neskr ho kpil Taszilo Festetics, dal mu zvunejie znejce meno Brigand a poslal ho do trningu do Newmarketu, odkia sa vrtil na jar pred klasickou seznou. V troch rokoch sa zaradil medzi soldne kone, ke v siedmich tartoch zskal jedno vazstvo a jedno druh miesto.
Ako tvorron nebehal a na drhu sa vrtil ako pron valach v opatere viedenskho trnera Georgea Longa a preslvil sa ako svojhlav, nevyspytaten ko, ale ukzal aj vysok triedu. Na jar v roku 1875 odbehol v priebehu 34 dn sedem dostihov, dobehol dvakrt druh v rovinch v Bratislave, v stplovom debute vo Freudenau odmietol skoi prv skok, nsledne vyhral prtenky, dobehol druh na rovine, vo svojom prvom dokonenom stpli vyhral Vek viedensk steeplechase a ete dobehol tvrt na rovine. Na jese beal v rozpt 14 dn tyri dostihy, odmietol skoi v stpli v Budapeti, vo Viedni vyhral prtenky a op odmietol skoi v stpli, a jeho druh dokonen tart v steeplechase znamenal vazstvo vo Velkej pardubickej.
Seznu 1876 mal priam katastroflnu, v prtenkch vo Viedni a v cennej Kaiserpreis v Bratislave odmietol skoi prv skok, odmietol skoi aj v steeplechase v Budapeti a v jedinom dokonenom dostihu, vo Vekej brnenskej steeplechase, dobehol posledn, iesty. Bol prihlsen aj do Velkej pardubickej, ale t sa v tom roku kvli mrazu a snehu nekonala.
V sezne 1877 obsadil vo dvoch po sebe nasledujcich doch tretie miesta v stploch v Mnsteri, potom dobehol tret v Grosses Badener Jagdrennen a zskal druh vazstvo vo Velkej pardubickej.
V sezne 1878 ako zverenec Johna Reevesa vyhral vetky tyri tarty a bol v tom roku najlepm stplerom Raksko-Uhorska a Nemecka. V nasledujcom roku sa stal prvm koom, trnovanm na zem dnenho eska, ktor dokonil Grand National, kde dobehol desiaty. Zo tartu v Aintree sa vak u nespamtal a neskr u len paberkoval. Na tartovej listine Velkej pardubickej bol aj v roku 1880 a bol dokonca aj v Pardubiciach, ale grf Festetics pre neho nezohnal jazdca. S jazdou shlasil Karl Kinsky, ale napokon z toho zilo, dajne kvli tomu, e nemal vstroj. V roku 1881 bol Brigand vyraden z trningu a v roku 1882 bol utraten alebo uhynul.

Pre predstavu ako vyzerala niekdajia Velk pardubick, je star kurz zakreslen na satelitnom obrzku pardubickho zvodiska z Google Earth. Zelen iara pribline oznauje les, popis prekok je z medzivojnovho obdobia.

Kurz sa s dnenm zhodoval po iesty skok. Po tarte sa skkal iv plot (1), iv plot s priekopou (2), vodn priekopa (3), Tribnny skok (4), dnes znmy ako Taxisova priekopa, rska lavica (5) a iv plot s priekopou (6), dnen Popkovick skok.

Za Popkovickm skokom sa dnes zdanlivo nelogicky to takmer do pravho uhla, ale kedysi kone prebehli krom cez rovinov drhu, cez priekopu vedcu pozd rovinovej drhy (7) sa dostali do prieseku a stratili sa z dohadu divkov. Na konci prieseku bol iv plot s priekopou, pvodn Popkovick skok (8), niekedy nazvan aj Vbov skok, poda vb v jeho okol. Za nm sa toilo k tribnam a v miestach, ktor dnes patria k letisku, sa skkal Anglick skok (9). Poda vzdialenho vzoru v klasickom britskom Open Ditch sa Anglick skok hovorilo prekkam, ktor tvorila priekopa a za ou iv plot. V Pardubiciach boli tri, z toho dva v kurze Velkej.

Za Anglickm skokom nasledovala prtenka (10) a v rohu zvodiska, v miestach dnenho ivho plotu U hangru, sa kone vracali do drhy. Pokraovali cez druh Anglick skok so zvenm doskokom (11) a priekopu (12) na iv plot s brvnom (13), dnen Havlv skok. Za nm sa toilo doava za lesk, ako v eleznkovch asoch do finia a po ahkej pasi s dvomi prtenmi prekkami na trve (14 a 15) kone v roku zvodiska vybehli za tribnu.

Oranice za tribnami boli najaou pasou dostihu. Prekky tam boli mal, 120-centimetrov plot (16), 80-centimetrov dvojbradlie (17) a meter vysok mr (18), nronos vak spovala v tom, e sa skkalo z oranc a kone so tyrmi kilometrami v nohch po vybehnut z trvy do oranice rchlo stratili chu a motivciu. Najm ke bolo mkko si netrfli na poriadny, energick skok a asto skkali z kroku, alebo prekky preliezali. Nron pas bola zakonen najaou prekkou kurzu, Haou priekopou (19), nachdzajcou sa v rohu dnenho parkoviska. Na mieste leska pri prjazdovej ceste kone prekonali drop (20) a vrtili sa do priestoru zvodiska.

Nasledovala vodn priekopa (21), iv plot s priekopou (22), zhradky (23) a ilo sa za les do zverenej mle. Kone za lesom prekonali priekopu (24) a cez priekopu pri rovinovej drhe (25) ili op do prieseku. Druhkrt prekonali Popkovick skok (26) a Anglick skok (27), a u ich akali len prtenky (28 a 29).

1878: al Henckelov spech v Nemecku

al Henckelov spech v Nemecku

11. - 15. 10. 1878 Berln Na mtingu v Berlne si grf Hugo Henckel pripsal al cenn spech - jeho rebec Tristan porazil sedem domcich kon v najvom nemeckom dostihu pre dvojron kone, v Deutscher Gesttspreis na 1200 metrov.
Tret zo Szchenyi-dij zo oprone a z viedenskej Kladruber Preis Tristan (Soapstone alebo Digby Grand) vyuil pod Tomom Busbym vhodn zaa 53.5 kilogramu, krtko pred cieom sa posunul do vedenia a vyhral o dve dky pred kobylou Knstlerin, nescou 59 kilogramov. O dku tret skonil Antonelli a medzi porazenmi bol aj Bismarck, v lete povaovan za najlepieho nemeckho dvojroiaka.
Tristan zskal pre grfa Henckela 12 850 mariek a alch 2250 mu priniesla dvojron Bissula (Digby Grand), ktor v druh de mtingu o krk vyhrala Ermunterungs-Rennen na 1000 metrov.
Bez peaz odila Henckelova Phoebe z Hertefeld-Rennen na 3000 metrov, kde v poli piatich kon skonila tretia, dve dky od vaznho Achillesa (Flibustier), ktorho grf Henckel po vazstve v Preis vom Prsidenten v Baden Badene predal princovi von Hatzfeldtovi...
V Berlne sa z raksko-uhorskch kon predstavili ete Zebra a Banilla barna Wesselnyiho. Zebra 11. oktbra zskala 600 mariek za druh miesto v Omniu na 2200 metrov a 13. oktbra skonila 5. z 9 v Omnibus-Handicape na 3000 metrov, ktor o p dok vyhrala odchovankya rebna v Tomikove Hessenpreis (Buccaneer). Banilla sa v posledn de mtingu neumiestnila vo Vergleichs-Handicape.
V Hoppegartene sa 13. oktbra predstavil aj Markgraf, ktor sa v ten de mal zastni pardubickej Grosse Steeple chase, ale po mrt kapitna Parlowa zmenil majitea aj program a pod novm majiteom, porukom von Tresckowom, dobehol iesty zo siedmich dokonivch v Hoppegartener Jagd-Rennen na 5000 metrov. Zvazila Gretchen I s porukom von Vittem, o tri dky pred Tante Lotte.

Deutscher Gesttspreis bola neskr premenovan Herzog von Ratibor-Rennen. Druh z roku 1878 Knstlerin (Flibustier) v nasledujcej sezne vyhrala Grosser Preis von Hannover a Derby, a v Grosser Preis von Baden dobehla druh, 3/4 dky za Kincsem a pol dky pred Hessenpreis.

1878: Victoria vyhrala Vek steeplechase v Nitre

Victoria vyhrala Vek steeplechase v Nitre

17. 10. 1878 Nitra Po pardubickch prekkovch dostihoch boli niektor ich astnci expresne prepraven do Nitry, kde sa u o tyri dni zastnili alch prekkovch zpolen.
Nitriansky portov program sa zaal u o deviatej hodine, ke sa odohral dostih klusckych zprahov a estn cenu a 200 zlatch zskal pn Klobusitzky so svojim prom hnedkov.
Cvalov dostihy sa beali popoludn na akej drhe. Posledn tde vytrvalo pralo a tak rozmoen drha ako v Nitre, nebola nikde na kontinente. Kone sa zabrali do blata takmer po kolen a zastavovali sa, a jazdci museli vyui vetky svoje zrunosti, aby sa dostali do ciea.
V Reiter-club akadlyverseny, steeplechase na 4000 metrov, sa predstavili dva kone, ale polokrvnk Plevna sa pred druhm skokom zastavil a vzdal. Po vazstvo, estn cenu a 390 zlatch si dobehol valach Volta so svojim majiteom, kapitnom Vacanom.
Druhm dostihom bola Nagy akadlyverseny, Vek steeplechase, kde sa zopakoval dobeh brnenskej Vekej steeplechase. Po tarte sa vedenia vo vemi pomalom tempe ujala Fleurette a po druhej prekke, vekej vodnej priekope, sa k nej pridala Starlight. Walk over vazka z Pardubc Victoria ich nasledovala s desadkovm odstupom. Pred mrom sa Victoria posunula na druh miesto, za nm prevzala vedenie, ale neskr ju dokej Herbert op vzal sp a vo veden sa striedali Fleurette a Starlight. Po prvom okruhu Victoria pritlaila na tempo, prevzala vedenie a sperov si pustila k telu u len na dvojskoku. Za nm sa im vzdialila a pod zaou 87 kilogramov ahko zvazila o dve dky. 78 kilogramov nesca Fleurette s Hanreihom vo vekom boji o druh miesto zdolala o dku Starlight pod Baltazzim s 80 kilgramami.
V Zobor-dij, v prtenkch na 3200 metrov, od tartu viedol tvoron Rudi. V polovici dostihu sa k nemu pripojila rovnako star Chloe (Cambuscan) a za predposlednou prekkou Rudi podahol lepej kondcii kobyly, ktor ho porazila o es dok. Trojron Humming Bee bola stle vzadu.
V Apponyi-Hunyadi-dij na 4800 metrov zvazila Country Girl, ktor v pardubickej Grosse Steeple chase spadla, ale v Nitre dostih platne dokonila ako jedin z trojice tartujcich. Clarion niekokokrt odmietol skoi, cez bariru sa ho dokej Philipps poksil pretiahnu, ale Clarion zostal zakliesnen. S cudzou pomocou napokon dostih niekoko mint po Country Girl dokonil, bol vak diskvalifikovan. Oracle spadol hne na zaiatku na vodnej priekope a utiekol, ale vzpt dostal ancu v nasledujcom dostihu.
V Akadlyverseny na 4800 metrov sa postavil proti Queen Bess a Tboritovi, druhej a tretiemu z pardubickej Grosse Steeple chase. Queen Bess s Baltazzim od zaiatku viedla pred Tboritom, Oracle bol vzadu, v polovici trate u nemohol a strcal asi 50 dok. Neskr doli sily aj Tboritovi a Queen Bess si dokentrovala po vazstvo aleko pred Oraclom, ktor sa ete vzchopil a zvere Tborita predstihol.
V Hack-Stakes na 1600 metrov zskal vazstvo Trau Ihm Nicht barna Riese-Stallburga, ke bol pvodn vaz Plevna diskvalifikovan pre neodvenie jazdca, a program uzavrel dostih ronkov.

Organiztorom dostihov v Nitre bol grf Anton Apponyi z nealekch Oponc, so svojou manelkou Marie, ktor mala takisto vek nadenie pre dostihy a poda dobovch komentrov bola vynikajcou hostitekou dostihovej spolonosti.

Apponyiovci boli poprednmi majitemi s mnostvom spechov z Raksko-Uhorska a z Nemecka. Ich najlepou seznou bol rok 1888 ke Rajta Rajta vo farbch Antona Apponyiho vyhral sterreichisches Derby a Tegetthoff Norddeutsches Derby. V tom istom roku kpili od Egona Thurn Taxisa dvojronho Triumpha, ktor o rok vyhral sterreichisches Derby o 3 1/2 dky pred synom Kincsem Kincs-rom. Marie Apponyiov si neskr zaregistrovala vlastn dostihov farby a stala sa jednou z prvch majiteliek dostihovch kon.

Jacques Schawel, ktor v Nitre vyhral tyri dostihy, bol viedensk obchodnk s komi. pecializoval sa na dovoz jazdeckch a loveckch kon z Anglicka a predovetkm z rska, a zskal poves vynikajceho znalca. Bol dodvateom a dvernkom cisrovnej Albety, zvanej Sisi, ktor asto sprevdzal na jazdch, a na honoch jej robieval ldra. V tom ase vybral takmer vetky kone cisra Frantika Jozefa I. a neskr od neho dostal Rad Frantika Jozefa a titul Kommerzialrat (obchodn radca).
Schawel mal spen prekkov staju a pod svojim menom manaoval aj kone majiteov, ktor boli na dlhodobch cestch v zahrani. Medzi ne patrili aj nitrianske vazky Chloe, Country Girl a Queen Bess Mikula Esterhzyho a Victoria Borisa Czetwertynskho. Victoria od nesledujcej sezny patrila samotnmu Schawelovi, v ktorho farbch, ervenom drese s iernou iapkou, v rokoch 1879 a 1883 pkrt za sebou vyhrala Grosse Frankfurter Steeple-chase, v rokoch 1879 a 1880 Grosses Badener Jagd-Rennen a v rokoch 1881 a 1883 pardubick Grosse Steeple-chase. V roku 1880, rok po Brigandovi, sa stala druhm koom, trnovanm v dnenom esku, ktor dokonil Grand National. S kurzom 12:1 patrila do okruhu ancovch kon a v ndejnej pozcii sa udrala do poslednho oblka, napokon sa vak prepadla na konen sme miesto.
Jeho alou vynikajcou kobylou bola trojnsobn vazka pardubickej Grosse Steeple-chase Lady Anne, take Jacques Schawel je dodnes najspenejm majiteom v histrii Velkej pardubickej.

1878: Nil Desperandum vyhral St Leger

Nil Desperandum vyhral St Leger

20. 10. 1878 Pe Vaz Preis des Jockey-Club Nil Desperandum Aristida Baltazziho vyhral aj svoj druh tart v Raksko-Uhorsku, St Leger.
Prv dva dostihy jesennho petianskeho mtingu patrili odchovancom Alpine Stud Farm. V poli deviatich kon v Ktvesek versenye na 948 metrov boli favoritmi vazi dvoch najbohatch raksko-uhorskch dostihov pre dvojron kone, vaz Polgri-dij zo oprone Purd, vazka pardubickho Prager Criteria Vckla, a tie trojnsobn vazka z Nemecka Little Digby. Odtartovan bolo po desiatich neplatnch pokusoch, ale Purd zostal st na tarte a vina pad na dokeja Maddena, ktorho tartr pri opakovanch pokusoch napomnal.
Tristo metrov viedla vazka z Aachenu Szivrvny a potom sa vedenia ujala Little Digby pred Chelseam, Clarisse a Vcklou. Na ditancii bola Little Digby porazen a takmer do ciea viedol Chelsea pred Clarisse, ale v poslednch cvalovch skokoch prila pod biom a ostrohami dokeja Gougha Vckla a vyhrala o pol dky pred Chelseam. O dku tretia dobehla Clarisse a alie dve dky strcala tvrt Little Digby. Porazen boli Szivrvny, Cobweb, debutujca prav sestra Altony Laurenzia a op ni nepredviedol tret z Goodwoodu Galantha.
Nasledoval St Leger, ktorho sa nezastnil vaz Norddeutsches Derby Oroszvr, take vaz Preis des Jockey-Club a druh z Norddeutsches Derby Nil Desperandum bol dvojdesatinovm favoritom. V poli piatich kon boli aj nemeck kobyly Illusion a Hessenpreis, obe predan z raksko-uhorskch stajn. Po tarte sa vpredu objavili Hessenpreis a Berlick, za nimi Illusion, Nil Desperandum a Wild Rover, ale posledn menovan sa zakrtko ujal vedenia a nadiktoval ostr tempo. Po 800 metroch sa Nil Desperandum s Maddenom posunul na tretie miesto. Na dlhej strane sa tempo ete zvilo a Wild Rover bol porazen a vypadol z dostihu, a na krtkej strane zhasla Hessenpreis. Illusion a Berlick u nedokzali odolva a v polovici ditancie mal Nil Desperandum vazstvo ist. V cieli mal napokon nskok piatich dok pred Illusion, alch p dok strcal Berlick, Hessenpreis dobehla tvrt, Wild Rover bol zadran.
Aristid Baltazzi si pripsal 2175 zlatch od Vckly (Buccaneer) a alch 4175 zlatch zskal Nil Desperandum (Buccaneer). Illusion (Peon), ktor je rovnako ako vaz odchovankyou Alpine Stud Farm, zskala pre barna Frstenberga 2175 zlatch.
alie dva dostihy vyhrali odchovankyne Ern Blaskovicsa. Kincsem (Cambuscan) nenala v Ritterdij iadneho spera a cenu 1625 zlatch zskala walk over, a v Handicape na 3200 metrov sa v tesnom dobehu presadila Miczi (Carnival) Jnosa Sztraya, ktor pod Maddenom vyhrala o dku a pol dky pred Bassweltom a Pfeilom.
V Akadlyverseny na 6400 metrov Country Girl, Queen Bess a Tborit absolvovali po pardubickej Grosse Steeple chase a tartoch v nronch podmienkach v Nitre, tret ak dostih v priebehu tda, ale na vazstvo nedosiahli. Po tarte sa vpredu objavil Oracle, ktorho vystriedala polokrvn Fanny Lear, ale na konci prvho okruhu zhasla a prepadla sa sto dok za pole. Posledn prekku skkala zvyn tvorica takmer sasne a vazstvo a 1533 zlatch napokon vybojoval Oracle (Buccaneer) princa Pla Esterhzyho s dokejom Hanreihom. O pol dky druh skonila Queen Bess s Hectorom Baltazzim, o dku tretia Country Girl a tvrt dobehol Tborit.